Sutent

Evrópusambandið - slóvakíska - EMA (European Medicines Agency)

Kauptu það núna

Upplýsingar fylgiseðill PIL
Vara einkenni SPC
Opinber matsskýrsla PAR
Virkt innihaldsefni:
sunitinib
Fáanlegur frá:
Pfizer Limited
ATC númer:
L01XE04
INN (Alþjóðlegt nafn):
sunitinib
Meðferðarhópur:
Antineoplastické činidlá,
Lækningarsvæði:
Gastrointestinálne Stromal Nádory, Karcinóm, Obličiek, Anémia, Neuroendokrinných Nádorov
Ábendingar:
Gastrointestinálne stromal tumoru (PODSTATU), Sutent je indikovaný na liečbu unresectable a/alebo metastatickým malígny gastrointestinálne stromal tumoru (PODSTATA) u dospelých po poruche imatinib mesilate liečbu kvôli odporu alebo neznášanlivosti. Metastatickým karcinómom obličiek (MRCC), Sutent je indikovaný na liečbu pokročilého/metastatickým karcinómom obličiek (MRCC) u dospelých. Pankreatických neuroendokrinných nádorov (pNET), Sutent je indikovaný na liečbu unresectable alebo metastatickým, dobre diferencovaný karcinóm pankreasu neuroendokrinných nádorov s progresii ochorenia u dospelých. Skúsenosti s Sutent ako v prvej línii liečby je obmedzené (pozri časť 5.
Vörulýsing:
Revision: 38
Leyfisstaða:
oprávnený
Leyfisnúmer:
EMEA/H/C/000687
Leyfisdagur:
2006-07-19
EMEA númer:
EMEA/H/C/000687

Skjöl

Opinber matsskýrsla Opinber matsskýrsla - búlgarska
Opinber matsskýrsla Opinber matsskýrsla - tékkneska
Opinber matsskýrsla Opinber matsskýrsla - eistneska
Opinber matsskýrsla Opinber matsskýrsla - lettneska
Opinber matsskýrsla Opinber matsskýrsla - litháíska
Opinber matsskýrsla Opinber matsskýrsla - ungverska
Opinber matsskýrsla Opinber matsskýrsla - maltneska
Opinber matsskýrsla Opinber matsskýrsla - hollenska
Opinber matsskýrsla Opinber matsskýrsla - portúgalska
Opinber matsskýrsla Opinber matsskýrsla - rúmenska
Opinber matsskýrsla Opinber matsskýrsla - slóvenska
Samantekt á eiginleikum vöru Samantekt á eiginleikum vöru - norskt bókmál
Opinber matsskýrsla Opinber matsskýrsla - króatíska

B. PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽA

Písomná informácia pre používateľa

Sutent 12,5 mg tvrdé kapsuly

Sutent 25 mg tvrdé kapsuly

Sutent 37,5 mg tvrdé kapsuly

Sutent 50 mg tvrdé kapsuly

sunitinib

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu predtým, ako začnete užívať tento liek, pretože

obsahuje pre vás dôležité informácie.

Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

Tento liek bol predpísaný iba vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj

vtedy, ak má rovnaké prejavy ochorenia ako vy.

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára. To sa týka aj

akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii. Pozri časť 4.

V tejto písomnej informácii sa dozviete

Čo je Sutent a na čo sa používa

Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Sutent

Ako užívať Sutent

Možné vedľajšie účinky

Ako uchovávať Sutent

Obsah balenia a ďalšie informácie

1.

Čo je Sutent a na čo sa používa

Sutent obsahuje liečivo sunitinib, ktorý je inhibítorom proteínkinázy. Používa sa na liečbu rakoviny

tým, že zabraňuje aktivite určitej skupiny proteínov, o ktorých je známe, že sa zúčastňujú na raste

a šírení rakovinových buniek.

Sutent sa používa na liečbu dospelých s nasledujúcimi druhmi rakoviny:

Gastrointestinálny stromálny tumor (gastrointestinal stromal tumor, GIST), druh rakoviny

žalúdka a čriev, pri ktorom imatinib (iný liek proti rakovine) už viac neúčinkuje, alebo keď

nemôžete užívať imatinib.

Metastatický karcinóm z obličkových buniek (metastatic renal cell carcinoma, MRCC), druh

rakoviny obličiek, ktorý sa rozšíril do iných častí tela.

Pankreatické neuroendokrinné nádory (pancreatic neuroendocrine tumours, pNET) (nádory

buniek pankreasu tvoriacich hormóny), ktoré pokračujú v raste alebo sa nedajú odstrániť

chirurgicky.

Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, ako Sutent pôsobí, alebo prečo vám bol liek predpísaný, obráťte sa

na svojho lekára.

2.

Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Sutent

Neužívajte Sutent:

ak ste alergický na sunitinib alebo na ktorúkoľvek z ďalších zložiek Sutentu (uvedených

v časti 6).

Upozornenia a opatrenia

Predtým, ako začnete užívať Sutent, obráťte sa na svojho lekára:

Ak máte vysoký krvný tlak. Sutent môže zvyšovať krvný tlak. Váš lekár môže počas liečby

Sutentom kontrolovať váš krvný tlak a ak to bude potrebné, možno sa budete liečiť liekmi na

zníženie krvného tlaku.

Ak máte alebo ste mali ochorenie krvi, problémy s krvácaním alebo podliatiny. Liečba

Sutentom môže viesť k vyššiemu riziku krvácania alebo k zmenám počtu určitých buniek

v krvi, čo môže viesť k málokrvnosti alebo ovplyvneniu schopnosti vašej krvi zrážať sa. Ak

užívate warfarín alebo acenokumarol, lieky, ktoré zrieďujú krv na prevenciu krvných zrazenín,

riziko krvácania môže byť vyššie. Oznámte svojmu lekárovi, ak máte akékoľvek krvácanie

počas liečby Sutentom.

Ak máte problémy so srdcom. Sutent môže spôsobiť problémy so srdcom. Oznámte svojmu

lekárovi, ak sa cítite veľmi unavený, trpíte dýchavičnosťou alebo máte opuchnuté chodidlá

a členky.

Ak máte nezvyčajné zmeny srdcového rytmu. Sutent môže spôsobiť nepravidelný srdcový

rytmus. Váš lekár vám môže urobiť elektrokardiogram (EKG) na posúdenie týchto problémov

počas vašej liečby Sutentom. Oznámte svojmu lekárovi, ak počas užívania Sutentu pociťujete

závraty, mdlobu alebo máte nezvyčajný srdcový rytmus.

Ak ste nedávno mali problém s krvnými zrazeninami vo vašich žilách a/alebo tepnách

(druhy krvných ciev), vrátane mozgovej príhody, srdcového infarktu, embólie alebo

trombózy. Okamžite volajte svojmu lekárovi, ak sa počas liečby Sutentom u vás objavia

príznaky, ako je bolesť alebo tlak na hrudi, bolesť vo vašich rukách, chrbte, krku alebo čeľusti,

dýchavičnosť, necitlivosť alebo slabosť na jednej strane vášho tela, problémy s rečou, bolesť

hlavy alebo závrat.

Ak máte alebo ste mali aneuryzmu (zväčšenie a oslabenie steny krvnej cievy) alebo trhlinu

v stene krvnej cievy.

Ak máte alebo ste mali poškodenie najmenších krvných ciev známe ako trombotická

mikroangiopatia (TMA). Oznámte svojmu lekárovi, ak sa u vás vyvinie horúčka, malátnosť

únava, modriny, krvácanie, opuch, zmätenosť, strata zraku alebo záchvaty.

Ak máte problémy so štítnou žľazou. Sutent môže spôsobiť problémy so štítnou žľazou.

Oznámte svojmu lekárovi, ak sa ľahšie unavíte, celkovo pociťujete väčší chlad ako iní ľudia,

alebo váš hlas počas liečby Sutentom zhrubne. Skôr, ako začnete užívať Sutent a pravidelne

počas jeho užívania vám musia kontrolovať funkciu štítnej žľazy. Ak vaša štítna žľaza

neprodukuje dostatok hormónov štítnej žľazy, možno budete liečený náhradami hormónov

štítnej žľazy.

Ak máte alebo ste mali poruchy pankreasu (podžalúdkovej žľazy) alebo žlčníka. Oznámte

svojmu lekárovi, ak sa u vás vyvinie ktorýkoľvek z nasledujúcich prejavov a príznakov: bolesť

v oblasti žalúdka (nadbrušku), nutkanie na vracanie, vracanie a horúčka. Môžu byť spôsobené

zápalom pankreasu alebo žlčníka.

Ak máte alebo ste mali problémy s pečeňou. Oznámte svojmu lekárovi, ak sa u vás počas

liečby Sutentom vyvinie ktorýkoľvek z nasledujúcich prejavov a príznakov problémov

s pečeňou: svrbenie, zožltnutie očí alebo kože, tmavý moč a bolesť alebo ťažkosti v pravej

hornej časti žalúdka. Váš lekár vám pred liečbou a počas liečby Sutentom, a v prípade potreby,

musí robiť krvné vyšetrenia, aby skontroloval funkciu vašej pečene.

Ak máte alebo ste mali problémy s obličkami. Váš lekár bude sledovať funkciu vašich

obličiek.

Ak sa chystáte na operáciu alebo ste boli na operácii nedávno. Sutent môže ovplyvniť

spôsob hojenia vašich rán. Ak sa chystáte na operáciu, zvyčajne vám Sutent vysadia. Váš lekár

rozhodne, kedy máte Sutent znovu začať užívať.

Možno vám lekár odporučí, aby ste sa pred liečbou Sutentom dali vyšetriť u zubára.

Ak máte, alebo ste mali bolesť v ústach, bolesti zubov a/alebo čeľuste, opuch alebo zápal

vo vnútri úst, znecitlivenie alebo pocit ťažoby v čeľusti alebo uvoľnený zub, povedzte to

ihneď svojmu lekárovi a zubárovi.

Ak potrebujete podstúpiť invazívny (prenikajúci do zubu, ďasna) zubný zákrok alebo

chirurgický zákrok na zuboch, povedzte svojmu zubárovi, že ste liečený Sutentom, zvlášť

ak zároveň dostávate alebo ste dostávali intravenózne (do žily) bisfosfonáty. Bisfosfonáty

sú lieky používané na prevenciu kostných komplikácií, ktoré sa môžu užívať na iné

ochorenie.

Ak máte alebo ste mali poruchy kože a podkožného tkaniva. Pri užívaní tohto lieku sa môžu

vyskytnúť bolestivé vredy na koži nazývané pyoderma gangrenosum alebo rýchlo sa šíriaca a

život ohrozujúca infekcia kože alebo mäkkého tkaniva nazývaná nekrotizujúca fasciitída.

Okamžite kontaktujte svojho lekára, ak sa u vás vyskytnú príznaky infekcie v okolí poranenej

kože, vrátane horúčky, bolesti, začervenania, opuchu alebo výtoku hnisu alebo krvi. Vo

všeobecnosti je táto udalosť po prerušení liečby vratná. Pri použití sunitinibu boli hlásené

závažné kožné reakcie (Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza,

multiformný erytém), objavujúce sa spočiatku ako červené terčíkovité škvrny alebo okrúhle

fľaky často s centrálnymi pľuzgiermi na trupe. Vyrážky môžu progredovať do rozsiahlej tvorby

pľuzgierov alebo olupovania kože a môžu byť život ohrozujúce. Ak sa u vás rozvinú vyrážky

alebo tieto kožné príznaky, okamžite vyhľadajte pomoc lekára.

Ak máte alebo ste mali záchvaty. Čo najskôr oznámte svojmu lekárovi, ak máte vysoký krvný

tlak, bolesť hlavy alebo stratu videnia.

Ak máte cukrovku. U pacientov s cukrovkou sa majú hladiny cukru v krvi pravidelne

sledovať, aby sa zhodnotilo, či je na minimalizáciu rizika nízkej hladiny cukru v krvi potrebná

úprava dávkovania lieku na liečbu cukrovky. Čo najskôr oznámte svojmu lekárovi, ak sa u vás

vyskytnú akékoľvek prejavy a príznaky nízkej hladiny cukru v krvi (únava, búšenie srdca,

potenie, hlad a strata vedomia).

Deti a dospievajúci

Sutent sa neodporúča osobám mladším ako 18 rokov.

Iné lieky a Sutent

Ak teraz užívate, alebo ste v poslednom čase užívali, či práve budete užívať ďalšie lieky, povedzte to

svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Niektoré lieky môžu ovplyvňovať hladiny Sutentu vo vašom tele. Informujte svojho lekára, ak užívate

lieky obsahujúce nasledujúce liečivá:

ketokonazol, itrakonazol – používané na liečbu hubových infekcií

erytromycín, klaritromycín, rifampicín – určené na liečbu infekcií

ritonavir – určený na liečbu HIV

dexametazón – kortikosteroid používaný na rôzne stavy (ako sú alergické/dýchacie poruchy

alebo kožné ochorenia)

fenytoín, karbamazepín, fenobarbital – určené na liečbu epilepsie a iných neurologických stavov

lieky z liečivých rastlín obsahujúce ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) – používané

na liečbu depresie a úzkosti

Sutent a jedlo a nápoje

Počas liečby Sutentom sa vyhýbajte pitiu grapefruitovej šťavy.

Tehotenstvo a dojčenie

Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so

svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek.

Ak by ste mohli otehotnieť, musíte počas liečby Sutentom používať spoľahlivú metódu antikoncepcie.

Ak dojčíte, povedzte to svojmu lekárovi. Počas liečby Sutentom by ste nemali dojčiť.

Vedenie vozidiel a obsluha strojov

Ak sa u vás vyskytnú závraty alebo neprimeraná únava, buďte obzvlášť opatrný počas vedenia vozidla

alebo obsluhy strojov.

3.

Ako užívať Sutent

Vždy užívajte tento liek presne tak, ako vám povedal váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to

u svojho lekára.

Váš lekár vám predpíše dávku lieku vhodnú pre vás v závislosti od druhu rakoviny, ktorý sa má liečiť.

Ak ste liečený na:

GIST alebo MRCC: zvyčajná dávka je 50 mg raz denne užívaných 28 dní (4 týždne), po ktorých

nasleduje 14 dní (2 týždne) prestávky (bez liečby) v 6-týždňových cykloch.

pNET: zvyčajná dávka je 37,5 mg raz denne bez prestávky v liečbe.

Váš lekár určí vhodnú dávku, ktorú potrebujete užívať, ako aj to, či a kedy máte ukončiť liečbu

Sutentom.

Sutent sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Ak užijete viac Sutentu, ako máte

Ak ste náhodne užili príliš veľa kapsúl, informujte o tom okamžite svojho lekára. Možno budete

potrebovať lekársku starostlivosť.

Ak zabudnete užiť Sutent

Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

4.

Možné vedľajšie účinky

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Musíte okamžite kontaktovať svojho lekára, ak sa u vás vyskytne ktorýkoľvek z týchto závažných

vedľajších účinkov (pozri tiež Čo potrebujete vedieť predtým, ako užijete Sutent):

Problémy so srdcom. Oznámte svojmu lekárovi, ak sa cítite veľmi unavený, trpíte dýchavičnosťou

alebo máte opuchnuté chodidlá a členky. Môžu to byť príznaky problémov so srdcom, ktoré môžu

zahŕňať zlyhanie srdca a problémy so srdcovým svalom (kardiomyopatiu).

Problémy s pľúcami alebo dýchaním. Oznámte svojmu lekárovi, ak sa u vás vyvinie kašeľ, bolesť

na hrudi, náhly nástup dýchavičnosti alebo vykašliavanie krvi. Môžu to byť príznaky ochorenia

nazývaného pľúcna embólia, ktorá sa vyskytne vtedy, keď krvné zrazeniny prejdú do pľúc.

Problémy s obličkami. Oznámte svojmu lekárovi, ak zaznamenáte zmenu častosti močenia alebo

nemáte potrebu močiť, čo môžu byť príznaky zlyhania obličiek.

Krvácanie. Oznámte svojmu lekárovi, ak sa u vás počas liečby Sutentom vyskytne ktorýkoľvek

z týchto príznakov alebo závažný problém s krvácaním: bolestivý, opuchnutý žalúdok (brucho);

vracanie krvi; čierna, lepkavá stolica; krv v moči; bolesť hlavy alebo zmenený duševný stav;

vykašliavanie krvi alebo krvavých hlienov z pľúc alebo dýchacích ciest.

Rozpad nádoru, ktorý spôsobí prederavenie čreva. Oznámte svojmu lekárovi, ak máte závažnú

bolesť brucha, horúčku, nutkanie na vracanie, vracanie, krv v stolici alebo zmeny v návyku na stolicu.

Ďalšie vedľajšie účinky Sutentu môžu zahŕňať:

Veľmi časté: môžu postihovať viac ako 1 z 10 osôb

Zníženie počtu krvných doštičiek, červených krviniek a/alebo bielych krviniek (napr.

neutrofilov).

Dýchavičnosť.

Vysoký krvný tlak.

Výrazná únava, úbytok sily.

Opuch spôsobený tekutinou pod kožou a v okolí oka, silná alergická vyrážka.

Bolesť/podráždenie v oblasti úst, pocit pálenia v ústach/zápal/suchosť, poruchy chuti, ťažkosti

so žalúdkom, nevoľnosť, vracanie, hnačka, zápcha, bolesť/nafúknutie brucha, znížená chuť do

jedla.

Znížená činnosť štítnej žľazy (hypotyreóza).

Závraty.

Bolesť hlavy.

Krvácanie z nosa.

Bolesť chrbta, bolesť kĺbov.

Bolesť v ramenách a nohách.

Žltá koža/zmeny sfarbenia kože, nadmerné množstvo kožného farbiva v pokožke, zmeny

sfarbenia vlasov, vyrážky na dlaniach a chodidlách, vyrážka, suchá koža.

Kašeľ.

Horúčka.

Ťažkosti so zaspávaním.

Časté: môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb

Krvné zrazeniny v cievach.

Nedostatočné zásobovanie srdcového svalu krvou z dôvodu upchatia alebo zúženia vencovitých

tepien.

Bolesť hrudníka.

Zníženie množstva krvi prečerpanej srdcom.

Zadržiavanie tekutín, vrátane tekutiny v okolí pľúc.

Infekcie.

Komplikácia závažnej infekcie (infekcia je prítomná v krvnom riečisku) čo môže viesť

k poškodeniu tkaniva, zlyhaniu orgánov a smrti.

Znížená hladina cukru v krvi (pozri časť 2). Vylučovanie bielkovín močom, ktoré niekedy vedie

k opuchu.

Súbor príznakov podobných chrípke.

Nezvyčajné výsledky vyšetrení krvi vrátane výsledkov pankreatických a pečeňových enzýmov.

Vysoká hladina kyseliny močovej v krvi.

Hemoroidy (rozšírené žily v oblasti konečníka), bolesť v konečníku, krvácanie z ďasien,

ťažkosti pri prehĺtaní alebo neschopnosť prehĺtať.

Pocit pálenia a bolesti na jazyku, zápal sliznice tráviaceho traktu, nadmerná tvorba plynov

v žalúdku alebo v čreve.

Úbytok telesnej hmotnosti.

Muskuloskeletálna bolesť (bolesť svalov a kostí), svalová slabosť, svalová únava, bolesť svalov,

svalové kŕče.

Suchosť nosa, upchatý nos.

Nadmerné slzenie.

Neobvyklé pocity na koži, svrbenie, odlupovanie a zápal kože, pľuzgiere, akné, zmena sfarbenia

nechtov, vypadávanie vlasov.

Neobvyklé pocity v končatinách.

Neobvykle znížená / zvýšená citlivosť, zvlášť na dotyk.

Pálenie záhy.

Dehydratácia.

Návaly tepla.

Neobvykle sfarbený moč.

Depresia.

Zimnica.

Menej časté: môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb

Život ohrozujúca infekcia mäkkého tkaniva vrátane tkaniva v oblasti análneho otvoru

a pohlavných orgánov (pozri časť 2).

Mŕtvica.

Srdcový záchvat spôsobený prerušením alebo znížením prívodu krvi do srdca.

Zmeny elektrickej aktivity alebo nezvyčajný srdcový rytmus.

Tekutina okolo srdca (perikardiálny výpotok).

Zlyhanie pečene.

Bolesť v žalúdku (bruchu) spôsobená zápalom pankreasu.

Rozpad tumoru (zhubného nádoru) vedúci k prederaveniu čreva (perforácia).

Zápal (opuch a sčervenanie) žlčníka s alebo bez súvisiacich žlčových kameňov.

Abnormálne prepojenie jednej bežnej telesnej dutiny s druhou telesnou dutinou alebo s kožou

v podobe kanálika.

Bolesť v ústach, bolesti zubov a/alebo čeľuste, opuch alebo zápal vo vnútri úst, znecitlivenie

alebo pocit ťažoby v čeľusti alebo uvoľnený zub. Toto môžu byť prejavy a príznaky poškodenia

čeľustnej kosti (osteonekróza) (pozri časť 2).

Nadprodukcia hormónov štítnej žľazy, ktorá zvyšuje množstvo energie, ktorú telo využíva

v pokoji.

Problémy s hojením rán po operačnom zákroku.

Zvýšená hladina enzýmu (kreatínfosfokinázy) zo svalov.

Neprimeraná alebo nadmerná reakcia na alergén, vrátane sennej nádchy, kožnej vyrážky,

svrbivej pokožky, žihľavky, opuchu častí tela a ťažkostí s dýchaním.

Zápal hrubého čreva (kolitída, ischemická kolitída).

Zriedkavé: môžu postihovať menej ako 1 z 1 000 osôb

Závažná reakcia kože a/alebo slizníc (Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna

nekrolýza, multiformný erytém).

Syndróm nádorového rozpadu (Tumour Lysis Syndrome, TLS) – TLS pozostáva zo skupiny

metabolických komplikácií, ktoré sa môžu vyskytnúť počas liečby rakoviny. Tieto komplikácie

sú spôsobené látkami, ktoré vznikajú v dôsledku rozpadu odumierajúcich rakovinových buniek

a môžu zahŕňať nasledujúce: nutkanie na vracanie, dýchavičnosť, nepravidelný srdcový rytmus,

svalové kŕče, záchvat, zakalenie moču a únavu v spojení s nezvyčajnými výsledkami

laboratórnych vyšetrení (vysoké hladiny draslíka, kyseliny močovej a fosforu a nízke hladiny

vápnika v krvi), ktoré môžu viesť k zmenám funkcie obličiek a k náhlemu zlyhaniu obličiek.

Nezvyčajný rozpad svalovej hmoty, ktorý môže viesť k problémom s obličkami

(rabdomyolýza).

Neobvyklé zmeny v mozgu, ktoré môžu spôsobiť súbor príznakov vrátane bolesti hlavy,

zmätenosti, záchvatov a straty zraku (syndróm reverzibilnej posteriórnej leukoencefalopatie).

Tvorba bolestivých vredov na pokožke (pyoderma gangrenosum).

Zápal pečene (hepatitída).

Zápal štítnej žľazy.

Poškodenie najmenších krvných ciev známe ako trombotická mikroangiopatia (TMA).

Neznáme (frekvenciu nie je možné odhadnúť z dostupných údajov):

Zväčšenie alebo oslabenie steny krvnej cievy alebo trhlina v stene krvnej cievy (aneuryzmy

a arteriálne disekcie).

Hlásenie vedľajších účinkov

Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára. To sa týka aj

akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii. Vedľajšie účinky

môžete hlásiť aj priamo na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V. Hlásením vedľajších

účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.

5.

Ako uchovávať Sutent

Tento liek uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Neužívajte tento liek po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuľke, fľaštičke a fólii blistra

po EXP. Dátum exspirácie sa vzťahuje na posledný deň v danom mesiaci.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Neužívajte tento liek, ak spozorujete, že balenie je poškodené alebo vykazuje znaky

manipulácie.

Nelikvidujte lieky odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne.

Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

6.

Obsah balenia a ďalšie informácie

Čo Sutent obsahuje

Sutent 12,5 mg tvrdé kapsuly

Liečivo je sunitinib. Každá kapsula obsahuje sunitinibiumalát v množstve zodpovedajúcom 12,5 mg

sunitinibu.

Ďalšie zložky sú:

Obsah kapsuly: manitol (E421), sodná soľ kroskarmelózy, povidón (K-25) a magnéziumstearát.

Obal kapsuly: želatína, červený oxid železitý (E172) a oxid titaničitý (E171).

Potlačový atrament: šelak, propylénglykol, hydroxid sodný, povidón a oxid titaničitý (E171).

Sutent 25 mg tvrdé kapsuly

Liečivo je sunitinib. Každá kapsula obsahuje sunitinibiumalát v množstve zodpovedajúcom 25 mg

sunitinibu.

Ďalšie zložky sú:

Obsah kapsuly: manitol (E421), sodná soľ kroskarmelózy, povidón (K-25) a magnéziumstearát.

Obal kapsuly: želatína, oxid titaničitý (E171), žltý oxid železitý (E172), červený oxid železitý

(E172), čierny oxid železitý (E172).

Potlačový atrament: šelak, propylénglykol, hydroxid sodný, povidón a oxid titaničitý (E171).

Sutent 37,5 mg tvrdé kapsuly

Liečivo je sunitinib. Každá kapsula obsahuje sunitinibiumalát v množstve zodpovedajúcom 37,5 mg

sunitinibu.

Ďalšie zložky sú:

Obsah kapsuly: manitol (E421), sodná soľ kroskarmelózy, povidón (K-25) a magnéziumstearát.

Obal kapsuly: želatína, oxid titaničitý (E171), žltý oxid železitý (E172)

Potlačový atrament: šelak, propylénglykol, hydroxid draselný a čierny oxid železitý (E172).

Sutent 50 mg tvrdé kapsuly

Liečivo je sunitinib. Každá kapsula obsahuje sunitinibiumalát v množstve zodpovedajúcom 50 mg

sunitinibu.

Ďalšie zložky sú:

Obsah kapsuly: manitol (E421), sodná soľ kroskarmelózy, povidón (K-25) a magnéziumstearát.

Obal kapsuly: želatína, oxid titaničitý (E171), žltý oxid železitý (E172), červený oxid železitý

(E172) a čierny oxid železitý (E172).

Potlačový atrament: šelak, propylénglykol, hydroxid sodný, povidón a oxid titaničitý (E171).

Ako vyzerá Sutent a obsah balenia

Sutent 12,5 mg sa dodáva ako tvrdé želatínové kapsuly s oranžovým uzáverom a oranžovým telom,

ktoré sú potlačené bielym nápisom “Pfizer“ na uzávere a “STN 12,5 mg“ na tele kapsuly, obsahujúce

žlté až oranžové granuly.

Sutent 25 mg sa dodáva ako tvrdé želatínové kapsuly s karamelovým uzáverom a oranžovým telom,

ktoré sú potlačené bielym nápisom “Pfizer“ na uzávere a “STN 25 mg“ na tele kapsuly, obsahujúce

žlté až oranžové granuly.

Sutent 37,5 mg sa dodáva ako tvrdé želatínové kapsuly so žltým uzáverom a žltým telom, ktoré sú

potlačené čiernym nápisom “Pfizer“ na uzávere a “STN 37,5 mg“ na tele kapsuly, obsahujúce žlté až

oranžové granuly.

Sutent 50 mg sa dodáva ako tvrdé želatínové kapsuly s karamelovým uzáverom a karamelovým telom,

ktoré sú potlačené bielym nápisom “Pfizer“ na uzávere a “STN 50 mg“ na tele kapsuly, obsahujúce

žlté až oranžové granuly.

Je dostupný v plastových fľaštičkách s 30 kapsulami a v blistroch s perforáciou (s dierkovaním)

umožňujúcou oddelenie jednotlivej dávky obsahujúcich 28 x 1 kapsulu.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Pfizer Europe MA EEIG

Boulevard de la Plaine 17

1050 Bruxelles

Belgicko

Výrobca

Pfizer Italia S.r.l.

Via del Commercio – Zona Industriale

63100 Marino del Tronto (Ascoli Piceno)

Taliansko

Ak potrebujete akúkoľvek informáciu o tomto lieku, kontaktujte miestneho zástupcu držiteľa

rozhodnutia o registrácii:

Belgique / België /Belgien

Pfizer S.A. / N.V.

Tél/Tel: +32 (0)2 554 62 11

Lietuva

Pfizer Luxembourg SARL filialas Lietuvoje

Tel. + 370 52 51 4000

България

Пфайзер Люксембург САРЛ, Клон България

Тел.: +359 2 970 4333

Luxembourg/Luxemburg

Pfizer S.A.

Tél/Tel: +32 (0)2 554 62 11

Česká republika

Pfizer PFE, spol. s r.o.

Tel.: +420 283 004 111

Magyarország

Pfizer Kft.

Tel.: +36-1-488-37-00

Danmark

Pfizer ApS

Tlf: +45 44 20 11 00

Malta

Vivian Corporation Ltd.

Tel: +356 21344610

Deutschland

Pfizer Pharma GmbH

Tel: +49 (0)30 550055 51000

Nederland

Pfizer BV

Tel: +31 (0)10 406 43 01

Eesti

Pfizer Luxembourg SARL Eesti filiaal

Tel.: +372 666 7500

Norge

Pfizer Norge AS

Tlf: +47 67 52 61 00

Ελλάδα

Pfizer Ελλάς A.E.

λ: +30 210 67 85 800

Österreich

Pfizer Corporation Austria Ges.m.b.H.

Tel: +43 (0)1 521 15-0

España

Pfizer, S.L.

Tél: +34 91 490 99 00

Polska

Pfizer Polska Sp. z o.o.

Tel.:+48 22 335 61 00

France

Pfizer

Tél: +33 (0)1 58 07 34 40

Portugal

Pfizer Biofarmacêutica, Sociedade Unipessoal

Tel: +351 21 423 5500

Hrvatska

Pfizer Croatia d.o.o.

Tel: + 385 1 3908 777

România

Pfizer Romania S.R.L.

Tel: +40 (0) 21 207 28 00

Ireland

Pfizer Healthcare Ireland

Tel: 1800 633 363 (toll free)

+44(0)1304 616161

Slovenija

Pfizer Luxembourg SARL

Pfizer, podružnica za svetovanje s področja

farmacevtske dejavnosti, Ljubljana

Tel.: + 386 (0)1 52 11 400

Ísland

Icepharma hf.

Sími: +354 540 8000

Slovenská republika

Pfizer Luxembourg SARL, organizačná zložka

Tel.:+ 421 2 3355 5500

Italia

Pfizer S.r.l.

Tel: +39 06 33 18 21

Suomi/Finland

Pfizer Oy

Puh./Tel: +358 (0)9 43 00 40

Kύπρος

Pfizer Ελλάς A.E (Cyprus Branch)

Tηλ.:+ 357 22 817690

Sverige

Pfizer Innovations AB

Tel: +46 (0)8 550 520 00

Latvija

Pfizer Luxembourg SARL filiāle Latvijā

Tel.: + 371 670 35 775

United Kingdom

Pfizer Limited

Tel: +44 (0)1304 616161

Táto písomná informácia bola naposledy aktualizovaná v {MM/RRRR}.

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky

http://www.ema.europa.eu.

PRÍLOHA I

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1.

NÁZOV LIEKU

Sutent 12,5 mg tvrdé kapsuly

Sutent 25 mg tvrdé kapsuly

Sutent 37,5 mg tvrdé kapsuly

Sutent 50 mg tvrdé kapsuly

2.

KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

12,5 mg tvrdé kapsuly

Každá kapsula obsahuje sunitinibiummalát zodpovedajúci 12,5 mg sunitinibu.

25 mg tvrdé kapsuly

Každá kapsula obsahuje sunitinibiummalát zodpovedajúci 25 mg sunitinibu.

37,5 mg tvrdé kapsuly

Každá kapsula obsahuje sunitinibiummalát zodpovedajúci 37,5 mg sunitinibu.

50 mg tvrdé kapsuly

Každá kapsula obsahuje sunitinibiummalát zodpovedajúci 50 mg sunitinibu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3.

LIEKOVÁ FORMA

Tvrdá kapsula.

Sutent 12,5 mg tvrdé kapsuly

Želatínové kapsuly s oranžovým uzáverom a oranžovým telom, potlačené bielym nápisom “Pfizer“ na

uzávere a “STN 12,5 mg“ na tele kapsuly, obsahujúce žlté až oranžové granuly.

Sutent 25 mg tvrdé kapsuly

Želatínové kapsuly s karamelovým uzáverom a oranžovým telom, potlačené bielym nápisom “Pfizer“

na uzávere a “STN 25 mg“ na tele kapsuly, obsahujúce žlté až oranžové granuly.

Sutent 37,5 mg tvrdé kapsuly

Želatínové kapsuly so žltým uzáverom a žltým telom, potlačené čiernym nápisom “Pfizer“ na uzávere

a “STN 37,5 mg“ na tele kapsuly, obsahujúce žlté až oranžové granuly.

Sutent 50 mg tvrdé kapsuly

Želatínové kapsuly s karamelovým uzáverom a karamelovým telom, potlačené bielym nápisom

“Pfizer“ na uzávere a “STN 50 mg“ na tele kapsuly, obsahujúce žlté až oranžové granuly.

4.

KLINICKÉ ÚDAJE

4.1

Terapeutické indikácie

Gastronitestinálny stromálny tumor (gastrointestinal stromal tumor, GIST)

Sutent je indikovaný na liečbu neresekovateľného a/alebo metastatického malígneho

gastrointestinálneho stromálneho tumoru (GIST) u dospelých po zlyhaní liečby imatinibom v dôsledku

rezistencie alebo neznášanlivosti.

Metastatický karcinóm z obličkových buniek (metastatic renal cell carcinoma, MRCC)

Sutent je indikovaný na liečbu pokročilého/metastatického karcinómu z obličkových buniek (MRCC)

u dospelých.

Pankreatické neuroendokrinné nádory (pancreatic neuroendocrine tumours, pNET)

Sutent je indikovaný na liečbu neresekovateľných alebo metastatických, dobre diferencovaných

pankreatických neuroendokrinných nádorov (pNET) s progresiou ochorenia u dospelých.

4.2

Dávkovanie a spôsob podávania

Liečbu Sutentom má začať lekár, ktorý má skúsenosti v podávaní protinádorových liekov.

Dávkovanie

Pre GIST a MRCC odporúčaná dávka Sutentu je 50 mg užívaná perorálne raz denne počas štyroch po

sebe nasledujúcich týždňov, po ktorých nasleduje dvojtýždňová prestávka v liečbe (schéma 4/2), aby

sa zavŕšil kompletný šesťtýždňový cyklus.

Pre pNET odporúčaná dávka Sutentu je 37,5 mg užívaná perorálne raz denne bez plánovanej

prestávky v liečbe.

Úpravy dávky

Bezpečnosť a tolerabilita

Pre GIST a MRCC sa zmeny dávky môžu vykonávať postupne po 12,5 mg v závislosti na

individuálnej bezpečnosti a znášanlivosti. Denná dávka nesmie prekročiť 75 mg, ani byť znížená pod

25 mg.

Pre pNET sa zmeny dávky môžu vykonávať postupne po 12,5 mg v závislosti od individuálnej

bezpečnosti a znášanlivosti. Maximálna dávka podávaná v 3. fáze štúdie s pNET bola 50 mg denne.

Prerušenie dávkovania sa môže vyžadovať v závislosti od individuálnej bezpečnosti a znášanlivosti.

Inhibítory CYP3A4/induktory

Má sa vyhnúť spoločnému podávaniu sunitinibu so silnými induktormi CYP3A4, ako je rifampicín

(pozri časti 4.4 a 4.5). Ak to nie je možné, dávku sunitinibu bude možno potrebné zvýšiť po 12,5 mg

prídavkoch (až na 87,5 mg denne pre GIST a MRCC alebo 62,5 mg denne pre pNET) na základe

starostlivého monitorovania znášanlivosti.

Má sa vyhnúť spoločnému podávaniu sunitinibu so silnými inhibítormi CYP3A4, ako je ketokonazol

(pozri časti 4.4 a 4.5). Ak to nie je možné, dávky sunitinibu bude možno potrebné znížiť na minimálnu

dennú dávku 37,5 mg pre GIST a MRCC alebo 25 mg denne pre pNET na základe starostlivého

monitorovania znášanlivosti.

Musí sa zvážiť výber alternatívnych súčasne podávaných liekov so žiadnou alebo minimálnou

schopnosťou indukovať alebo inhibovať CYP3A4.

Osobitné skupiny pacientov

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Sutentu u pacientov mladších ako 18 rokov nebola stanovená.

V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v častiach 4.8, 5.1 a 5.2, ale neumožňujú uviesť odporúčania

na dávkovanie.

Starší ľudia

Približne jedna tretina pacientov v klinických štúdiách, ktorá dostávala sunitinib, mala 65 rokov

a viac. Medzi mladšími a staršími pacientmi sa nepozorovali žiadne signifikantné rozdiely, čo sa týka

bezpečnosti alebo účinnosti.

Porucha funkcie pečene

Pri podávaní sunitinibu pacientom s miernym alebo stredným (trieda A a B klasifikácie podľa

Childa-Pugha) poškodením pečene sa neodporúča úprava úvodnej dávky. Sunitinib sa neskúmal

u jedincov so závažným pečeňovým poškodením triedy C klasifikácie podľa Childa-Pugha, a preto sa

jeho použitie u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene nemôže odporúčať (pozri časť 5.2).

Porucha funkcie obličiek

Ak sa sunitinib podáva pacientom s poruchou funkcie obličiek (miernym až závažným) alebo

s terminálnym ochorením obličiek (end stage renal disease, ESRD) na hemodialýze, úprava úvodnej

dávky sa nevyžaduje. Úprava dávky pri nasledujúcich podaniach má byť založená na individuálnej

bezpečnosti a tolerabilite (pozri časť 5.2).

Spôsob podávania

Sutent je na perorálne podávanie. Môže sa užívať s jedlom alebo bez jedla.

Ak pacient vynechá dávku, nesmie sa mu podať dodatočná dávka. Pacient má užiť zvyčajnú

predpísanú dávku na nasledujúci deň.

4.3

Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4

Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Treba sa vyhnúť spoločnému podávaniu so silnými induktormi CYP3A4, pretože sa môžu znížiť

koncentrácie sunitinibu v plazme (pozri časti 4.2 a 4.5).

Treba sa vyhnúť spoločnému podávaniu so silným inhibítorom CYP3A4, pretože sa môžu zvýšiť

koncentrácie sunitinibu v plazme (pozri časti 4.2 a 4.5).

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Pacientov treba upozorniť, že počas liečby sunitinibom sa môže objaviť depigmentácia vlasov alebo

kože. Medzi ďalšie dermatologické účinky patrí suchosť, zhrubnutie alebo praskanie kože, pľuzgiere

alebo vyrážka na dlaniach rúk a ploskách nôh.

Vyššie uvedené reakcie neboli kumulatívne, zvyčajne boli reverzibilné a vo všeobecnosti neviedli

k prerušeniu liečby. Boli hlásené prípady pyoderma gangrenosum, vo všeobecnosti reverzibilné po

prerušení liečby sunitinibom. Boli hlásené závažné kožné reakcie, vrátane multiformného erytému

(EM – erythema multiforme), prípady podozrenia na Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS) a toxickej

epidermálnej nekrolýzy (TEN), z ktorých niektoré boli fatálne. Ak sú prítomné znaky a príznaky SJS,

TEN a EM (napr. progresívna kožná vyrážka často s pľuzgiermi alebo léziami slizníc), liečba

sunitinibom má byť prerušená. Ak sa potvrdí diagnóza SJS alebo TEN, liečba už nesmie byť znovu

obnovená. V niektorých prípadoch podozrivých z EM, pacienti tolerujú opätovné podanie sunitinibu v

nižšej dávke po ústupe reakcie; niektorí títo pacienti dostávali súčasnú liečbu kortikosteroidmi alebo

antihistaminikami (pozri časť 4.8).

Krvácanie a krvácanie do tumoru

Hemoragické príhody, z ktorých niektoré boli smrteľné, hlásené v klinických štúdiách so sunitinibom

a počas dohľadu po uvedení lieku na trh zahŕňali krvácanie z gastrointestinálneho traktu, dýchacej

sústavy, močových ciest a krvácanie do mozgu (pozri časť 4.8).

Rutinné vyšetrenie prípadov krvácania má zahŕňať kompletný krvný obraz a fyzikálne vyšetrenie.

Epistaxa bola najčastejšou hemoragickou nežiaducou reakciou, ktorá bola hlásená približne u polovice

pacientov s tumormi, u ktorých sa vyskytli hemoragické príhody. Niektoré z týchto udalostí epistaxy

boli závažné, ale veľmi zriedkavo smrteľné.

Boli hlásené prípady krvácania do tumoru, niekedy spojené s nádorovou nekrózou; niektoré z týchto

hemoragických príhod boli smrteľné.

Krvácanie do nádoru sa môže objaviť náhle a v prípade pľúcnych nádorov sa môže prejaviť ako

závažné a život ohrozujúca hemoptýza alebo pľúcna hemorágia. Prípady pľúcnej hemorágie, niektoré

so smrteľným koncom, sa pozorovali v klinických skúšaniach a boli hlásené aj u pacientov s MRCC,

GIST a pľúcnym karcinómom liečených sunitinibom po uvedení lieku na trh. Použitie Sutentu nie je

schválené u pacientov s pľúcnym karcinómom.

Pacientom, ktorí sú súčasne liečení antikoagulanciami (napr. warfarínom, acenokumarolom), sa má

pravidelne kontrolovať krvný obraz (trombocyty), hemokoagulačné faktory (PT/INR) a robiť

fyzikálne vyšetrenie.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Najčastejšie hlásenými gastrointestinálnymi nežiaducimi účinkami boli hnačka, nevoľnosť/vracanie,

bolesť brucha, dyspepsia a stomatitída/bolesť v ústach. Hlásené boli aj prípady ezofagitídy (pozri časť

4.8).

Podporná starostlivosť pri gastrointestinálnych nežiaducich reakciách vyžadujúcich liečbu môže

zahŕňať medikamentóznu liečbu antiemetikami, antidiaroikami alebo antacidami.

U pacientov s vnútrobrušnými malígnymi nádormi, ktorí boli liečení sunitinibom, boli hlásené

závažné, niekedy smrteľné gastrointestinálne komplikácie vrátane gastrointestinálnej perforácie.

Hypertenzia

V súvislosti so sunitinibom bola hlásená hypertenzia, vrátane závažnej hypertenzie (systolický tlak

> 200 mmHg alebo diastolický tlak >110 mmHg). Pacienti majú byť preventívne vyšetrení

na hypertenziu a v prípade potreby primerane liečení. Pacientom so závažnou a nedostatočne

medikamentózne kontrolovanou hypertenziou sa odporúča dočasné prerušenie liečby. V liečbe je

možné pokračovať, akonáhle je hypertenzia primerane kontrolovaná (pozri časť 4.8).

Hematologické poruchy

V súvislosti so sunitinibom bol hlásený pokles absolútneho počtu neutrofilov a pokles počtu

trombocytov (pozri časť 4.8). Vyššie uvedené účinky neboli kumulatívne, zvyčajne boli reverzibilné

a vo všeobecnosti neviedli k prerušeniu liečby. Žiadna z týchto príhod v štúdiách fázy 3 nebola

smrteľná, avšak zriedkavé smrteľné hematologické príhody, vrátane hemorágie spojenej

s trombocytopéniou a neutropenickými infekciami, boli hlásené počas sledovania po uvedení lieku

na trh.

Počas liečby sunitinibom bol pozorovaný včasný, ale aj neskorý výskyt anémie.

Na začiatku každého liečebného cyklu sunitinibom sa musí pacientom vyšetriť celkový krvný obraz

(pozri časť 4.8).

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Kardiovaskulárne príhody, vrátane zlyhania srdca, kardiomyopatie, zníženia ejekčnej frakcie ľavej

komory pod dolnú hranicu normy, myokarditídy, ischémie myokardu a infarktu myokardu, z ktorých

niektoré boli smrteľné, boli hlásené u pacientov liečených sunitinibom. Tieto údaje naznačujú, že

sunitinib zvyšuje riziko kardiomyopatie. U liečených pacientov neboli okrem účinku špecifického

pre liek identifikované žiadne špecifické dodatočné rizikové faktory pre kardiomyopatiu indukovanú

sunitinibom. Sunitinib používajte s opatrnosťou u pacientov, u ktorých sa vyskytuje riziko týchto

udalostí alebo ktorí majú tieto udalosti v anamnéze (pozri časť 4.8).

Zo všetkých klinických štúdií so sunitinibom boli vylúčení pacienti s prítomnosťou závažnej srdcovej

príhody do 12 mesiacov pred podaním sunitinibu, ako je infarkt myokardu (vrátane ťažkej/nestabilnej

angíny), koronárny/periférny arteriálny bypass, symptomatické kongestívne zlyhávanie srdca

(congestive heart failure,CHF), cievna mozgová príhoda alebo tranzitórny ischemický atak či pľúcna

embólia. Nie je známe, či pacienti s týmito konkomitantnými stavmi môžu mať zvýšené riziko rozvoja

dysfunkcie ľavej komory súvisiacej so sunitinibom.

Odporúča sa, aby lekár zvážil toto riziko v porovnaní s možným prínosom liečby sunitinibom.

U pacientov sa majú počas podávania sunitinibu starostlivo monitorovať klinické prejavy a príznaky

CHF, zvlášť u pacientov s kardiologickými rizikovými faktormi a/alebo ochoreniami koronárnych

artérií v anamnéze. Na začiatku liečby a potom v pravidelných intervaloch počas liečby sunitinibom sa

má zvážiť vyšetrenie LVEF. U pacientov bez rizikových kardiálnych faktorov sa má zvážiť vyšetrenie

ejekčnej frakcie pred začiatkom liečby.

Ak sú prítomné klinické prejavy kongestívneho zlyhávania srdca, odporúča sa liečbu sunitinibom

ukončiť. Pacientom bez klinických prejavov CHF, avšak s ejekčnou frakciou < 50 % a > 20 %

poklesom oproti východiskovej hodnote, sa musí podávanie sunitinibu prerušiť a/alebo znížiť dávka.

Predĺženie QT-intervalu

U pacientov vystavených sunitinibu sa pozorovalo predĺženie QT-intervalu a torsade de pointes..

Predĺženie QT intervalu môže viesť k zvýšenému riziku ventrikulárnej arytmie vrátane torsade de

pointes.

Sunitinib sa má s opatrnosťou používať u pacientov so známou anamnézou predĺženia QT-intervalu,

u pacientov, ktorí užívajú antiarytmiká alebo lieky, ktoré môžu predlžovať QT-interval alebo

u pacientov s už existujúcim závažným ochorením srdca, bradykardiou alebo s poruchou

elektrolytovej rovnováhy. Súčasné podávanie so silnými inhibítormi CYP3A4 sa musí obmedziť kvôli

možnému zvýšeniu koncentrácie sunitinibu v plazme (pozri časti 4.2, 4.5 a 4.8).

Venózne trombembolické príhody

U pacientov, ktorí dostávali sunitinib, boli hlásené venózne trombembolické príhody, ktoré súviseli

s liečbou – vrátane hlbokej žilovej trombózy a pľúcnej embólie (pozri časť 4.8). V rámci dohľadu

po uvedení lieku na trh boli hlásené prípady pľúcnej embólie so smrteľným následkom.

Artériové trombembolické príhody

U pacientov liečených sunitinibom boli hlásené artériové trombembolické príhody (ATP),

v niektorých prípadoch smrteľné. Najčastejšie príhody zahŕňali cerebrovaskulárnu príhodu, tranzitórny

ischemický atak a mozgový infarkt. Rizikové faktory spojené s ATP, okrem základného malígneho

ochorenia a veku

65 rokov, zahŕňali hypertenziu, diabetes mellitus a predchádzajúce

trombembolické ochorenie.

Aneuryzmy a arteriálne disekcie

Používanie inhibítorov dráhy vaskulárneho endotelového rastového faktora (vascular endothelial

growth factor, VEGF) u pacientov s hypertenziou alebo bez hypertenzie môže podporovať tvorbu

aneuryziem a/alebo arteriálnych disekcií. Pred podaním Sutentu sa toto riziko musí dôkladne zvážiť

u pacientov s rizikovými faktormi, ako je napríklad hypertenzia alebo aneuryzma v anamnéze.

Trombotická mikroangiopatia (TMA)

Ak sa vyskytne hemolytická anémia, trombocytopénia, únava, kolísavá neurologická manifestácia,

porucha funkcie obličiek a horúčka, je potrebné zobrať do úvahy diagnózu TMA, vrátane trombotickej

trombocytopenickej purpury (TTP) a hemolytického uremického syndrómu (HUS), ktoré v niektorých

prípadoch môžu viesť ku zlyhaniu obličiek alebo smrteľným následkom.

U pacientov, u ktorých sa vyvinula TMA, sa musí liečba sunitinibom prerušiť a je nevyhnutné

okamžite začať liečbu TMA. Po prerušení liečby sa pozorovalo vymiznutie príznakov TMA (pozri

časť 4.8).

Dysfunkcia štítnej žľazy

U všetkých pacientov sa odporúča vykonať základné laboratórne vyšetrenia funkcie štítnej žľazy.

Pacienti s už prítomnou hypotyreózou alebo hypertyreózou majú byť liečení podľa štandardných

klinických postupov pred začiatkom liečby sunitinibom. Počas liečby sutinibom sa má každé

3 mesiace vykonávať rutinné monitorovanie funkcie štítnej žľazy. Okrem toho sa u pacientov počas

liečby sunitinibom majú dôsledne sledovať prejavy a príznaky dysfunkcie štítnej žľazy a pacientom,

u ktorých sa objavia akékoľvek prejavy a/alebo príznaky poukazujúce na dysfunkciu štítnej žľazy, sa

má urobiť laboratórne vyšetrenie funkcie štítnej žľazy, ak je klinicky indikované. Pacientov, u ktorých

sa vyvinie dysfunkcia štítnej žľazy, treba liečiť podľa zásad platných v medicínskej praxi.

Výskyt hypotyreózy sa pozoroval na začiatku liečby sunitinibom, ale aj neskôr počas liečby (pozri

časť 4.8).

Pankreatitída

U pacientov s rôznymi nádormi, ktorí dostávali sunitinib, sa pozorovalo zvýšenie aktivity sérovej

lipázy a amylázy. Zvýšenie aktivity lipázy u pacientov s rôznymi nádormi bolo prechodné a tento

nález vo všeobecnosti nesprevádzali prejavy či príznaky pankreatitídy (pozri časť 4.8).

Boli hlásené závažné pankreatické príhody, niektoré so smrteľným koncom. Ak sú prítomné príznaky

pankreatitídy, sunitinib sa má pacientom vysadiť a má im byť poskytnutá primeraná podporná

starostlivosť.

Hepatotoxicita

U pacientov liečených sunitinibom bola pozorovaná hepatotoxicita. Prípady zlyhania pečene, niektoré

so smrteľným koncom, sa pozorovali u < 1 % pacientov s nádormi, ktorí boli liečení sunitinibom. Pred

začatím liečby, počas každého cyklu a vždy, keď je to z klinického hľadiska indikované, monitorujte

testy pečeňových funkcií (alanínaminotransferázu [ALT], aspartátaminotransferázu [AST], hladiny

bilirubínu). Ak sú prítomné prejavy a príznaky zlyhávania pečene, liečba sunitinibom sa musí ukončiť

a má sa poskytnúť vhodná podporná liečba (pozri časť 4.8).

Funkcia obličiek

Boli hlásené prípady poruchy funkcie obličiek, obličkového zlyhania a/alebo akútneho obličkového

zlyhania, v niektorých prípadoch so smrteľným koncom (pozri časť 4.8).

Rizikové faktory spojené s poruchou funkcie/zlyhaním obličiek u pacientov užívajúcich sunitinib

zahŕňali okrem prítomného RCC, vyšší vek, diabetes mellitus, prítomnosť poruchy funkcie obličiek,

zlyhanie srdca, hypertenziu, sepsu, dehydratáciu/hypovolémiu a rabdomyolýzu.

Bezpečnosť pokračujúcej liečby sunitinibom u pacientov so stredne závažnou až závažnou

proteinúriou sa systematicky nehodnotila.

Boli hlásené prípady proteinúrie a zriedkavé prípady nefrotického syndrómu. Odporúča sa vstupné

vyšetrenie moču a pacienti majú byť monitorovaní na rozvoj alebo zhoršenie proteinúrie. U pacientov

s nefrotickým syndrómom ukončite podávanie sunitinibu.

Fistula

Ak dôjde k vytvoreniu fistuly, liečba sunitinibom sa má prerušiť. O pokračovaní v liečbe sunitinibom

u pacientov s fistulou sú dostupné obmedzené informácie (pozri časť 4.8).

Zhoršené hojenie rán

Počas liečby sunitinibom boli hlásené prípady zhoršeného hojenia rán.

Nevykonali sa žiadne formálne klinické štúdie zamerané na účinok sunitinibu na hojenie rán.

U pacientov podstupujúcich veľký chirurgický zákrok sa z preventívnych dôvodov odporúča dočasné

prerušenie liečby sunitinibom. Existujú iba limitované klinické skúsenosti týkajúce sa načasovania

opätovného začatia liečby následne po veľkom chirurgickom zákroku. Preto rozhodnutie pokračovať

v liečbe sunitinibom následne po veľkom chirurgickom zákroku má byť založené na klinickom

zhodnotení zotavovania sa po zákroku.

Osteonekróza čeľuste

U pacientov liečených Sutentom boli hlásené prípady osteonekrózy čeľuste. Väčšina prípadov bola

hlásená u pacientov, ktorí predtým alebo súčasne dostávali liečbu intravenóznymi bisfosfonátmi, pre

ktoré je osteonekróza čeľuste identifikovaným rizikom. Preto je potrebná zvýšená opatrnosť, keď sa

Sutent používa s intravenóznymi bisfosfonátmi buď súbežne alebo následne.

Invazívne stomatologické zákroky sú tiež identifikovaným rizikovým faktorom. Pred liečbou

Sutentom treba zvážiť vyšetrenie zubov a náležité preventívne ošetrenie zubov. U pacientov, ktorí

predtým dostávali alebo dostávajú intravenózne bisfosfonáty, sa treba, ak je to možné, vyhnúť

invazívnym stomatologickým zákrokom (pozri časť 4.8).

Hypersenzitivita/angioedém

Ak sa v dôsledku hypersenzitivity vyskytne angioedém, má sa liečba sunitinibom prerušiť a poskytnúť

štandardná lekárska starostlivosť (pozri časť 4.8).

Kŕče

V klinických štúdiách so sunitinibom a počas dohľadu po uvedení lieku na trh sa hlásili kŕče.

Pacientov s kŕčmi a prejavmi/príznakmi, ktoré poukazujú na syndróm posteriórnej reverzibilnej

leukoencefalopatie (reversible posterior leukoencephalopathy syndrome, RPLS), ako je hypertenzia,

bolesť hlavy, zníženie bdelosti, zmenené mentálne funkcie a strata zraku, vrátane kortikálnej slepoty,

treba kontrolovať a liečiť vrátane liečby hypertenzie. Odporúča sa dočasne prerušiť liečbu

sunitinibom; po úprave stavu sa môže liečba obnoviť podľa uváženia ošetrujúceho lekára (pozri

časť 4.8).

Syndróm z rozpadu nádoru (tumor lysis syndrome, TLS)

Prípady TLS, niektoré smrteľné, boli zriedkavo pozorované v klinických skúšaniach a boli hlásené aj

u pacientov liečených sunitinibom v rámci sledovania po uvedení lieku na trh. Rizikové faktory pre

TLS zahŕňajú veľkú nádorovú masu už existujúcu chronickú renálnu insuficienciu, oligúriu,

dehydratáciu, hypotenziu a kyslý moč. Títo pacienti majú byť prísne monitorovaní a liečení podľa

klinických indikácií a má sa zvážiť profylaktická hydratácia.

Infekcie

Boli hlásené závažné infekcie, s neutropéniou alebo bez nej, vrátane niektorých so smrteľnými

následkami. Boli hlásené menej časté prípady nekrotizujúcej fasciitídy vrátane perinea, niektoré

smrteľné (pozri časť 4.8).

U pacientov, u ktorých sa rozvinie nekrotizujúca fasciitída, sa má liečba sunitinibom ukončiť

a okamžite sa má začať vhodná liečba.

Hypoglykémia

Počas liečby sunitinibom boli zaznamenané poklesy v hladine glukózy v krvi, ktoré boli v niektorých

prípadoch klinicky symptomatické a vyžiadali si hospitalizáciu z dôvodu straty vedomia. V prípade

symptomatickej hypoglykémie sa má podávanie sunitinibu dočasne prerušiť. U pacientov s diabetes

mellitus sa majú pravidelne kontrolovať hladiny glukózy v krvi, aby sa posúdilo, či je na

minimalizáciu rizika hypoglykémie potrebné upraviť dávkovanie antidiabetického lieku (pozri

časť 4.8).

4.5

Liekové a iné interakcie

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

Lieky, ktoré môžu zvýšiť plazmatické koncentrácie sunitinibu

Účinok inhibítorov CYP3A4

Spoločné podávanie jednorazovej dávky sunitinibu zdravým dobrovoľníkom so silným inhibítorom

CYP3A4, ketokonazolom, viedlo ku 49 % zvýšeniu maximálnej koncentrácie (c

) komplexu

[sunitinib + primárny metabolit] a k 51 % zvýšeniu plochy pod krivkou (AUC

) tohto komplexu.

Podávanie sunitinibu so silnými inhibítormi CYP3A4 (napr. ritonavirom, itrakonazolom,

erytromycínom, klaritromycínom, grapefruitovou šťavou) môže zvýšiť koncentrácie sunitinibu.

Preto sa má kombináciám s CYP3A4 inhibítormi vyhnúť alebo zvážiť výber alternatívneho súčasne

podávaného lieku so žiadnou alebo minimálnou schopnosťou inhibovať CYP3A4.

Ak to nie je možné, dávku Sutentu bude možno potrebné znížiť na minimálnu dennú dávku 37,5 mg

pre GIST a MRCC alebo 25 mg denne pre pNET na základe starostlivého monitorovania znášanlivosti

(pozri časť 4.2).

Účinok inhibítorov proteínu rezistencie rakoviny prsníka (Breast Cancer Resistance Protein, BCRP)

O interakcii medzi sunitinibom a inhibítormi BCRP je k dispozícii len obmedzené množstvo

klinických údajov a nedá sa vylúčiť možnosť interakcie medzi sunitinibom a inými inhibítormi BCRP

(pozri časť 5.2).

Lieky, ktoré môžu znížiť plazmatické koncentrácie sunitinibu

Účinok induktorov CYP3A4

Spoločné podávanie jednorazovej dávky sunitinibu zdravým dobrovoľníkom s induktorom CYP3A4,

rifampicínom, viedlo k 23 % zníženiu C

komplexu [sunitinib + primárny metabolit] a k 46 %

zníženiu AUC

tohto komplexu.

Podávanie sunitinibu so silnými induktormi CYP3A4 (napr. dexametazonom, fenytoínom,

karbamazepínom, rifampicínom, fenobarbitalom alebo fytofarmakami obsahujúcimi ľubovník

bodkovaný/Hypericum perforatum) môže znížiť koncentrácie sunitinibu. Preto sa má kombináciám

s CYP3A4 induktormi vyhnúť, prípadne zvážiť výber alternatívneho súčasne podávaného lieku so

žiadnou alebo minimálnou schopnosťou indukovať CYP3A4. Ak to nie je možné, dávku Sutentu bude

možno potrebné zvýšiť po 12,5 mg prídavkoch (až na 87,5 mg/deň pre GIST a MRCC alebo 62,5 mg

pre pNET) na základe starostlivého monitorovania znášanlivosti (pozri časť 4.2).

4.6

Fertilita, gravidita a laktácia

Antikoncepcia u mužov a žien

Ženy vo fertilnom veku majú byť poučené, aby počas liečby Sutentom používali účinnú antikoncepciu

a vyhli sa tak otehotneniu.

Gravidita

Nie sú k dispozícii žiadne štúdie o použití sunitinibu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách

preukázali reprodukčnú toxicitu vrátane malformácií plodu (pozri časť 5.3). Sutent sa má používať

počas gravidity alebo u žien, ktoré nepoužívajú účinnú antikoncepciu iba v prípade, že potenciálny

prínos prevyšuje potenciálne riziko pre plod. Ak sa Sutent používa počas gravidity, alebo ak pacientka

otehotnie počas liečby Sutentom, musí byť oboznámená s možným rizikom pre plod.

Dojčenie

Sunitinib a/alebo jeho metabolity sa u potkanov vylučujú do materského mlieka. Nie je známe, či sa

sunitinib alebo jeho primárny aktívny metabolit vylučujú do materského mlieka u človeka. Vzhľadom

na to, že u človeka sa liečivá obvykle vylučujú do materského mlieka ako aj kvôli potenciálnemu

riziku závažných nežiaducich reakcií u dojčených detí, ženy nesmú dojčiť počas užívania Sutentu.

Fertilita

Podľa výsledkov predklinických skúmaní môže liečba sunitinibom nepriaznivo vplývať na mužskú

a ženskú fertilitu (pozri časť 5.3).

4.7

Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Sutent má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacienti majú byť poučení, že

sa u nich počas liečby sunitinibom môžu vyskytnúť závraty.

4.8

Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Najzávažnejšie nežiaduce reakcie spájané so sunitinibom, niekedy fatálne, sú renálne zlyhanie,

srdcové zlyhanie, pľúcna embólia, gastrointestinálna perforácia a hemorágie (napr. krvácanie

z dýchacej sústavy, gastrointestinálneho traktu, močových ciest, krvácanie do nádoru a do mozgu).

Najčastejšie nežiaduce reakcie akéhokoľvek stupňa závažnosti (s výskytom u pacientov

v registračných klinických skúšaniach s RCC, GIST a pNET) zahŕňali: zníženú chuť do jedla, poruchu

chuti, hypertenziu, únavu, gastrointestinálne poruchy (napr. hnačku, nevoľnosť, stomatitídu, dyspepsiu

a vracanie), zmeny sfarbenia kože, syndróm palmárno-plantárnej erytrodyzestézie. Tieto príznaky

môžu slabnúť pri pokračovaní liečby. Počas liečby sa môže vyvinúť hypotyreóza. Hematologické

poruchy (napr. neutropénia, trombocytopénia a anémia) patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce

nežiaduce reakcie.

Smrteľné príhody, iné ako sú uvedené v časti 4.4 vyššie alebo v časti 4.8 nižšie, ktoré sa považovali za

pravdepodobne súvisiace so sunitinibom, zahŕňali multiorgánové zlyhanie, rozptýlenú intravaskulárnu

koaguláciu, peritoneálne krvácanie, insuficienciu nadobličiek, pneumotorax, šok a náhlu smrť.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Nežiaduce reakcie, ktoré boli hlásené u pacientov s GIST, MRCC a pNET v spoločnom súbore údajov

o 7 115 pacientoch, sú uvedené nižšie a zoradené podľa tried orgánových systémov a frekvencie

a stupňa závažnosti NCI-CTCAE). Uvedené sú aj nežiaduce reakcie identifikované v klinických

štúdiách po uvedení lieku na trh. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky

usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (

1/10), časté (

1/100 až <1/10), menej časté (

1/1 000 až

<1/100), zriedkavé (

1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000) neznáme (z dostupných

údajov).

Tabuľka 1. Nežiaduce reakcie hlásené v klinických skúšaniach

Trieda

orgánových

systémov

Veľmi časté

Časté

Menej časté

Zriedkavé

Neznáme

Infekcie a

nákazy

vírusové infekcie

infekcie dýchacích

ciest

absces

mykotické infekcie

infekcia močového

ústrojenstva,

kožné infekcie

sepsa

nekrotizujúca

fasciitída

bakteriálne infekcie

Poruchy krvi a

lymfatického

systému

neutropénia,

trombocytopéni

anémia,

leukopénia

lymfopénia

Pancytopénia

trombotická

mikroangiopatia

Poruchy

imunitného

systému

Hypersenzitivita

angioedém

Trieda

orgánových

systémov

Veľmi časté

Časté

Menej časté

Zriedkavé

Neznáme

Poruchy

endokrinného

systému

hypotyreóza

Hypertyreóza

tyreoitída

Poruchy

metabolizmu

a výživy

znížená chuť do

jedla

dehydratácia,

hypoglykémia

syndróm

nádorového

rozpadu

Psychické

poruchy

insomnia

depresia

Poruchy

nervového

systému

závraty,

bolesť hlavy,

poruchy chuti

periférna

neuropatia,

parestézia,

hypestézia,

hyperestézia

cerebrálne krvácanie

cerebrovaskulárne

príhody

tranzientný ischemický

atak

syndróm

posteriórnej

reverzibilnej

encefalopatie

Poruchy oka

opuch okolo očí,

opuch očných

viečok,

zvýšené slzenie

Poruchy srdca

a srdcovej

činnosti

ischémia

myokardu

pokles ejekčnej

frakcie

kongestívne srdcové

zlyhanie,

infarkt myokardu

srdcové zlyhanie

kardiomyopatia

perikardiálny výpotok,

predĺženie QT na

elektrokardiograme

zlyhanie ľavej

srdcovej

komory

torsade de

pointes

Poruchy ciev

hypertenzia

hlboká žilová

trombóza,

návaly tepla,

sčervenanie kože

krvácanie nádoru

aneuryzmy

a arteriálne

disekcie*

Poruchy

dýchacej

sústavy,

hrudníka

a mediastína

dyspnoe,

epistaxa,

kašeľ

pľúcna embólia

pleurálny výpotok

hemoptýza,

ponámahové

dyspnoe,

orofaryngeálna

bolesť

nazálna kongescia,

suchosť nosa

pľúcne krvácanie

respiračné zlyhanie

Poruchy

gastrointestiná

l-neho traktu

stomatitída

bolesť brucha

vracanie,

hnačka,

dyspepsia,

nauzea,

zápcha

gastroezofágová

refluxná choroba,

dysfágia,

gastrointestinálne

krvácanie

ezofagitída

abdominálna

distenzia,

abdominálny

diskomfort,

krvácanie

z konečníka,

krvácanie z ďasien,

ulcerácie v ústach,

proktalgia,

cheilitída,

hemoroidy,

glosodýnia,

bolesť v ústach,

sucho v ústach,

flatulencia,

diskomfort v ústach,

eruktácia

perforácia

gastrointestinálneho

traktu

pankreatitída,

fistula v konečníku,

kolitída

Poruchy

pečene

a žlčových

ciest

zlyhanie pečene

cholecystitída

porucha funkcie pečene

hepatitída

Trieda

orgánových

systémov

Veľmi časté

Časté

Menej časté

Zriedkavé

Neznáme

Poruchy kože

a podkožného

tkaniva

zmena sfarbenia

pokožky

syndróm

palmárno-

plantárnej

erytrodyzestézie

vyrážka

zmeny sfarbenia

vlasov,

suchosť kože

exfoliácia kože,

kožná reakcia

ekzém,

pľuzgier,

erytém,

alopécia,

akné,

pruritus,

hyperpigmentácia

kože,

kožná lézia,

hyperkeratóza,

dermatitída,

poruchy nechtov

multiformný

erytém

Stevensov-

Johnsonov

syndróm

pyoderma

gangrenosum,

toxická

epidermálna

nekrolýza

Poruchy

kostrovej

a svalovej

sústavy

a spojivového

tkaniva

bolesť

v končatinách,

artralgia,

bolesť chrbta

muskuloskeletálne

bolesti,

svalové kŕče,

myalgia,

svalová slabosť

osteonekróza čeľuste,

fistula

rabdomyolýza

myopatia

Poruchy

obličiek

a močových

ciest

zlyhanie obličiek

akútne zlyhanie

obličiek

chromatúria,

proteinúria

krvácanie z močových

ciest

nefrotický

syndróm

Celkové

poruchy

a reakcie

v mieste

podania

zápal slizníc,

únava

edém

pyrexia

bolesť hrudníka,

bolesť,

ochorenie podobné

chrípke,

zimnica

zhoršené hojenie

Laboratórne

a funkčné

vyšetrenia

pokles hmotnosti,

znížený počet

bielych krviniek,

zvýšená lipáza,

pokles počtu

trombocytov,

znížený

hemoglobín,

zvýšená amyláza

zvýšená hladina

aspartátaminotransf

erázy,

zvýšená hladina

alanínaminotransfer

ázy,

zvýšený kreatinín

v krvi,

zvýšený tlak krvi,

zvýšená hladina

kyseliny močovej v

krvi

zvýšená hladina

kreatínfosfokinázy v

krvi,

zvýšená hladina

tyreostimulačného

hormónu v krvi

Vrátane smrteľných udalostí.

Nasledujúce výrazy boli zlúčené:

Zápal nosohltanu a ústny opar

Zápal priedušiek, infekcia dolných dýchacích ciest, zápal pľúc a infekcia dýchacích ciest

Absces, absces končatiny, análny absces, absces ďasien, absces pečene, absces pankreasu, perineálny absces,

perirektálny absces, absces konečníka, podkožný absces a zubný absces

Kvasinková infekcia pažeráka a úst

Celulitída a infekcia kože

Sepsa a septický šok

Brušný absces, brušná sepsa, divertikulitída a osteomyelitída

Trombotická mikroangiopatia, trombotická trombocytopenická purpura, hemolyticko-uremický syndróm

Znížená chuť do jedla a anorexia

Dysgeúzia, ageúzia a poruchy chuti

Akútny koronárny syndróm, angína pektoris, nestabilná angína, oklúzia koronárnej artérie, ischémia myokardu

Pokles ejekčnej frakcie/abnormálna ejekčná frakcia

Akútny infarkt myokardu, infarkt myokardu, latentný infarkt myokardu

Orofaryngálna a faryngolaryngálna bolesť

Stomatitída a aftózna stomatitída

Abdominálna bolesť, bolesť v dolnej časti brucha, bolesť v hornej časti brucha

Perforácia gastrointestinálneho traktu a perforácia čreva

Kolitída a ischemická kolitída

Cholecystitída a akalkulózna cholecystitída

Žlté sfarbenie kože, zmeny sfarbenia kože a porucha pigmentácie

Psoriasiformná dermatitída, exfoliatívna vyrážka, vyrážka, erytémová vyrážka, folikulárna vyrážka, generalizovaná

vyrážka, makulárna vyrážka, makulo-papulózna vyrážka, papulózna vyrážka a pruritická vyrážka

Kožná reakcia a porucha kože

Poškodenie a zmena sfarbenia nechtov

Únava a asténia

Opuch tváre, edém a periférny edém

Amyláza a zvýšená amyláza

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Infekcie a nákazy

Boli hlásené prípady závažných infekcií (s neutropéniou alebo bez neutropénie), vrátane prípadov so

smrteľným koncom. Boli hlásené prípady nekrotizujúcej fascititídy, vrátane perinea, niekedy smrteľné

(pozri tiež časť 4.4).

Poruchy krvi a lymfatického systému

Pokles absolútneho počtu neutrofilov 3. a 4. stupňa závažnosti bol v uvedenom poradí hlásený: u 10 %

a 1,7 % pacientov v štúdii fázy 3 s GIST, u 16 % a 1,6 % pacientov v štúdii fázy 3 s MRCC a u 13 % a

2,4 % pacientov v štúdii fázy 3 s pNET. Pokles počtu trombocytov 3. a 4. stupňa závažnosti bol

v uvedenom poradí hlásený: u 3,7 % a 0,4 % pacientov v štúdii fázy 3 s GIST, u 8,2 % a 1,1 %

pacientov v štúdii fázy 3 s MRCC a u 3,7 % a 1,2 % pacientov v štúdii fázy 3 s pNET (pozri časť 4.4).

Prípady krvácania boli hlásené u 18 % pacientov užívajúcich sunitinib v štúdii fázy 3 s GIST

v porovnaní so 17 % pacientov užívajúcich placebo. U pacientov užívajúcich sunitinib pre predtým

neliečený MRCC, sa krvácanie vyskytlo v 39 % v porovnaní s 11 % pacientov užívajúcich interferón-

α (IFN-α). U sedemnástich (4,5 %) pacientov liečených sunitinibom sa vyskytlo krvácanie 3. alebo

vyššieho stupňa v porovnaní s 5 (1,7 %) pacientami užívajúcimi IFN-α. U pacientov užívajúcich

sunitinib pre MRCC rezistentný na cytokíny sa u 26 % objavilo krvácanie. Prípady krvácania, okrem

epistaxy, sa vyskytli u 21,7 % pacientov užívajúcich sunitinib v štúdii fázy 3 s pNET v porovnaní

s 9,85 % pacientov, ktorí dostávali placebo (pozri časť 4.4).

V klinických štúdiách bolo krvácanie do nádoru hlásené približne u 2 % pacientov s GIST.

Poruchy imunitného systému

Boli hlásené hypersenzitívne reakcie vrátane angioedému (pozri časť 4.4).

Endokrinné poruchy

Hypotyreóza bola hlásená ako nežiaduca reakcia u 7 pacientov (4 %), ktorí dostávali sunitinib

v 2 štúdiách s MRCC rezistentným na cytokíny; u 61 pacientov (16 %), ktorí dostávali sunitinib

a u 3 pacientov (< 1 %) v skupine s IFN-α v štúdii s predtým neliečeným MRCC.

Okrem toho bolo hlásené zvýšenie hormónu stimulujúceho štítnu žľazu (thyroid-stimulating hormone,

TSH) u 4 pacientov (2 %) s MRCC rezistentným na cytokíny. Celkovo malo 7 % pacientov z MRCC

populácie buď klinické, alebo laboratórne príznaky hypotyreózy, ktoré sa objavili počas liečby.

Získaná hypotyreóza bola zaznamenaná u 6,2 % pacientov s GIST liečených sunitinibom v porovnaní

s 1 % pacientov užívajúcich placebo. V štúdii fázy 3 s pNET sa u 6 pacientov (7,2 %) liečených

sunitinibom a u jedného pacienta (1,2 %) užívajúceho placebo hlásila hypotyreóza.

Funkcia štítnej žľazy bola prospektívne monitorovaná v 2 štúdiách u pacientov s karcinómom prsníka;

Sutent nie je schválený na použitie pri karcinóme prsníka.

V jednej štúdii bola hypotyreóza hlásená u 15 (13,6 %) pacientov liečených sunitinibom a u 3 (2,9 %)

pacientov so štandardnou liečbou. Zvýšenie hladín TSH v krvi bolo hlásené u 1 (0,9 %) pacienta

liečeného sunitinibom a nebolo hlásené u žiadneho pacienta so štandardnou liečbou. Hypertyreóza

nebola hlásená u žiadneho pacienta liečeného sunitinibom, bola však hlásená u 1 (1,0 %) pacienta

so tandardnou liečbou.

V druhej štúdii bola hypotyreóza hlásená celkovo u 31 (13 %) pacientov liečených sunitinibom

a u 2 (0,8 %) pacientov liečených kapecitabínom. Zvýšenie hladín TSH v krvi bolo hlásené

u 12 (5,0 %) pacientov liečených sunitinibom a nebolo hlásené u žiadneho pacienta liečeného

kapecitabínom. Hypertyreóza bola hlásená u 4 (1,7 %) pacientov liečených sunitinibom a nebola

hlásená u žiadneho pacienta liečeného kapecitabínom. Zníženie hladín TSH v krvi bolo hlásené

u 3 (1,3 %) pacientov liečených sunitinibom a nebolo hlásené u žiadneho pacienta liečeného

kapecitabínom. Zvýšenie hladín T4 bolo hlásené u 2 (0,8 %) pacientov liečených sunitinibom

a u 1 (0,4 %) pacienta liečeného kapecitabínom. Zvýšenie hladín T3 bolo hlásené u 1 (0,8 %) pacienta

liečeného sunitinibom a nebolo hlásené u žiadneho pacienta liečeného kapecitabínom. Všetky hlásené

príhody súvisiace so štítnou žľazou boli 1. – 2. stupňa (pozri časť 4.4).

Poruchy metabolizmu a výživy

U pacientov s pNET bola hlásená vyššia miera incidencie hypoglykemických udalostí v porovnaní

s pacientami s MRCC a GIST. Väčšina týchto nežiaducich udalostí pozorovaných v klinických

štúdiách sa však nepovažuje za súvisiacu s liečbou v rámci štúdie (pozri časť 4.4).

Poruchy nervového systému

V klinických štúdiách so sunitinibom a v rámci dohľadu po uvedení lieku na trh bolo u pacientov

hlásených niekoľko prípadov (< 1 %), niektoré z nich smrteľné, v ktorých sa udávali záchvaty

a prítomnosť rádiologicky potvrdeného RPLS. Záchvaty sa pozorovali u pacientov s rádiologicky

potvrdenými metastázami do mozgu alebo bez nich (pozri časť 4.4).

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

V klinických štúdiách boli poklesy ejekčnej frakcie ľavej komory (left ventricular ejection fraction,

LVEF) o ≥ 20 % a pod dolnú hranicu normy hlásené u približne 2 % pacientov s GIST liečených

sunitinibom, u 4 % pacientov s MRCC rezistentným na cytokíny a u 2 % pacientov s GIST, ktorí

užívali placebo. Tieto poklesy LVEF nejavili známky progresie a často sa upravili pri pokračovaní

liečby. V štúdii s predtým neliečeným MRCC malo 27 % pacientov liečených sunitinibom a 15 %

pacientov liečených INF-α hodnotu LVEF pod dolnou hranicou normy. Dvom pacientom (< 1 %),

ktorí dostávali sunitinib, bolo diagnostikované CHF.

U pacientov s GIST boli hlásené: „zlyhávanie srdca“, „kongestívne zlyhávanie srdca“ alebo „zlyhanie

ľavej komory“ – konkrétne u 1,2 % pacientov liečených sunitinibom a u 1 % pacientov, ktorí užívali

placebo. V pivotnej štúdii fázy 3 u pacientov s GIST (n = 312) boli smrteľné srdcové reakcie súvisiace

s liečbou hlásené u 1 % pacientov v každej skupine štúdie (t. j. v skupine so sunitinibom a v skupine

s placebom). V štúdii fázy 2 u pacientov s MRCC rezistentným na cytokíny sa u 0,9 % pacientov

vyskytol s liečbou súvisiaci smrteľný infarkt myokardu a v štúdii fázy 3 u predtým neliečených

pacientov s MRCC sa smrteľné srdcové udalosti vyskytli u 0,6 % pacientov v skupine s IFN-α a u 0 %

pacientov v skupine so sunitinibom. V štúdii fázy 3 u pacientov s pNET sa u jedného (1 %) pacienta,

ktorý dostával sunitinib, vyskytlo smrteľné zlyhanie srdca súvisiace s liečbou.

Poruchy ciev

Hypertenzia

V klinických skúšaniach bola hypertenzia veľmi častou nežiaducou reakciou. Dávka sunitinibu bola

znížené alebo jeho podávanie dočasne prerušené približne u 2,7 % pacientov, ku ktorých sa

vyskytla hypertenziou. U žiadneho z týchto pacientov nebola liečba sunitinibom natrvalo ukončená.

U 4,7 % pacientov s nádormi sa vyskytla závažná hypertenzia (> 200 mmHg systolického alebo

110 mmHg diastolického tlaku krvi). Hypertenzia bola hlásená približne u 33,9 % pacientov, ktorí

dostávali sunitinib na liečbu predtým neliečeného MRCC, v porovnaní s 3,6 % pacientov liečených

IFN-α. Závažná hypertenzia bola hlásená u 12 % predtým neliečených pacientov užívajúcich sunitinib

a u < 1 % pacientov liečených IFN-α. Hypertenzia bola hlásená u 26,5 % pacientov užívajúcich

sunitinib v štúdii fázy 3 s pNET v porovnaní so 4,9 % pacientov užívajúcich placebo. Závažná

hypertenzia bola hlásená u 10 % pacientov s pNET užívajúcich sunitinib a u 3 % pacientov

užívajúcich placebo.

Venózne trombembolické príhody

Venózne trombembolické príhody súvisiace s liečbou boli hlásené u približne 1,0 % pacientov s

nádormi, ktorí dostávali sunitinib v rámci klinických skúšaní, vrátane GIST a RCC.

U siedmich pacientov (3 %) užívajúcich sunitinib a u žiadneho pacienta užívajúceho placebo sa

v štúdii fázy 3 s GIST vyskytli venózne trombembolické príhody; u 5 zo 7 išlo o hlbokú venóznu

trombózu (deep venous thrombosis, DVT) 3. stupňa a u 2 išlo o 1. alebo 2. stupeň. Štyria z týchto 7

pacientov s GIST ukončili liečbu po prvom spozorovaní DVT.

U trinástich pacientov (3 %) užívajúcich sunitinib v štúdii fázy 3 na predtým neliečený MRCC

a u 4 pacientov (2 %) v 2 štúdiách s MRCC rezistentným na cytokíny boli hlásené venózne

trombembolické príhody. U deviatich z týchto pacientov sa vyskytla pľúcna embólia; 1 bola 2. stupňa

a 8 bolo 4. stupňa. Osem z týchto pacientov malo DVT; jeden 1. stupňa, dvaja 2. stupňa, štyria

3. stupňa a jeden 4. stupňa. U jedného pacienta s pľúcnou embóliou v štúdii s MRCC rezistentným

na cytokíny bolo prerušené podávanie lieku.

U pacientov s predtým neliečeným MRCC užívajúcich IFN-α bolo hlásených 6 (2 %) venóznych

trombembolických príhod; 1 pacient (< 1 %) mal DVT 3. stupňa a 5 pacientov (1 %) malo pľúcnu

embóliu, všetci 4. stupňa.

V štúdii fázy 3 u pacientov s pNET boli venózne trombembolické príhody hlásené u 1 (1,2 %)

pacienta v skupine so sunitinibom a u 5 (6,1 %) pacientov v skupine s placebom. U dvoch z týchto

pacientov užívajúcich placebo išlo o DVT, pričom u 1 pacienta bola 2. stupňa a u 1 bola 3. stupňa.

V registračných štúdiách u pacientov s GIST, MRCC a pNET neboli hlásené žiadne prípady

so smrteľným koncom. Prípady so smrteľným koncom sa pozorovali po uvedení lieku na trh.

V štúdiách fázy 3 u pacientov, ktorí dostávali sunitinib, sa prípady pľúcnej embólie pozorovali

približne u 3,1 % pacientov s GIST a približne u 1,2 % pacientov s MRCC. V štúdii fázy 3 u pacientov

s pNET, ktorí dostávali sunitinib, nebola hlásená žiadna pľúcna embólia. Zriedkavé prípady

so smrteľným koncom sa pozorovali po uvedení lieku na trh.

Pacienti, u ktorých sa vyskytla pľúcna embólia v predchádzajúcich 12 mesiacoch, boli vylúčení

z klinických štúdií so sunitinibom.

U pacientov, ktorí dostávali sunitinib v registračných štúdiách fázy 3, boli pľúcne príhody (t. j.

dyspnoe, pleurálny výpotok, pľúcna embólia alebo pľúcny edém) hlásené približne u 17,8 % pacientov

s GIST, približne u 26,7 % pacientov s MRCC a u 12 % pacientov s pNET.

Približne 22,2 % pacientov s nádormi, vrátane GIST a MRCC, ktorí v klinických skúšaniach dostávali

sunitinib, malo pľúcne príhody.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

U pacientov liečených sunitinibom pre GIST alebo MRCC sa pankreatitída sa pozorovala menej často

(< 1 %). V štúdii fázy 3 u pacientov s pNET nebola hlásená žiadna pankreatitída súvisiaca s liečbou

(pozri časť 4.4).

Smrteľné gastrointestinálne krvácanie bolo hlásené u 0,98 % pacientov, ktorí dostávali placebo

v štúdii fázy 3 s GIST.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Bola hlásená hepatálna dysfunkcia, ktorá môže zahŕňať odchýlky testov pečeňových funkcií,

hepatitídu alebo zlyhanie pečene (pozri časť 4.4).

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Boli hlásené prípady pyoderma gangrenosum, vo všeobecnosti reverzibilné po prerušení liečby

sunitinibom (pozri časť 4.4).

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Boli hlásené prípady myopatie a/alebo rabdomyolýzy, niektoré s akútnym renálnym zlyhaním.

Pacienti s prejavmi alebo príznakmi svalovej toxicity majú byť liečení štandardnými lekárskymi

postupmi (pozri časť 4.4).

Boli hlásené prípady vytvorenia fistuly, niekedy spojené s nekrózou nádoru a regresiou, v niektorých

prípadoch so smrteľným koncom (pozri časť 4.4).

U pacientov liečených Sutentom boli hlásené prípady osteonekrózy čeľuste, z ktorých sa väčšina

vyskytla u pacientov, ktorí mali identifikované rizikové faktory pre osteonekrózu čeľuste, zvlášť

expozíciu intravenóznym bifosfonátom a/alebo stomatologické ochorenie v anamnéze vyžadujúce

invazívny stomatologický zákrok (pozri tiež časť 4.4).

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Údaje z predklinických (in vitro a in vivo) štúdií pri dávkach vyšších, ako je odporúčaná dávka pre

ľudí, ukazujú, že sunitinib má potenciál inhibovať repolarizačný proces srdcového akčného potenciálu

(napr. predĺženie QT-intervalu).

Predĺženie QTc-intervalu na viac ako 500 ms bolo hlásené u 0,5 % a zmeny o viac ako 60 ms oproti

vstupnej hodnote boli hlásené u 1,1 % zo 450 pacientov s nádorom; oba z týchto parametrov sú uznané

ako potenciálne signifikantné zmeny. Pri približne dvojnásobných terapeutických koncentráciách sa

ukázalo, že sunitinib predlžuje QTcF-interval (korekcia QT-intervalu podľa Fridericia).

Predĺženie QTc-intervalu sa skúmalo v skúšaní s 24 pacientmi vo veku 20 – 87 rokov s pokročilými

malignitami. Výsledky tejto štúdie ukázali, že sunitinib mal vplyv na QTc-interval (definovaný ako

priemerná zmena upravená vzhľadom k placebu o > 10 ms s 90 % horným limitom intervalu

spoľahlivosti (confidence interval, CI) > 15 ms) pri terapeutickej koncentrácii (3. deň) pri použití

korekčnej metódy oproti vstupnej hodnote v rámci dňa a pri koncentrácii väčšej, ako je terapeutická

(9. deň) pri použití oboch korekčných metód oproti vstupnej hodnote. Žiaden pacient nemal hodnotu

QTc-intervalu > 500 ms. Hoci sa vplyv na QTcF-interval pozoroval na 3. deň 24 hodín po podaní

dávky (t. j. pri terapeutickej koncentrácii v plazme očakávanej po podaní odporúčanej úvodnej dávky

50 mg) pri použití korekčnej metódy oproti vstupnej hodnote v rámci dňa, klinický význam tohto

nálezu nie je jasný.

Pri použití rozsiahlych sériových vyšetrení EKG v časoch korešpondujúcich buď s terapeutickou,

alebo vyššou ako terapeutickou expozíciou sa u žiadneho z pacientov v hodnotiteľnej alebo

ITT-populácii nepozoroval výskyt predĺženia QTc-intervalu, ktorý by sa považoval za „závažný“ (t. j.

rovný alebo väčší ako 3. stupeň podľa všeobecných terminologických kritérií pre nežiaduce účinky

[common terminology criteria for adverse events, CTCAE] verzia 3.0).

Pri terapeutických koncentráciách v plazme bola maximálna priemerná zmena QTcF-intervalu

(korekcia podľa Fridericia) oproti vstupnej hodnote 9 ms (90 % CI: 15,1 ms). Pri približne

dvojnásobných terapeutických koncentráciách bola maximálna zmena QTcF-intervalu oproti vstupnej

hodnote 15,4 ms (90 % CI: 22,4 ms). Moxifloxacín (400 mg), ktorý sa používal ako pozitívna

kontrola, vykazoval maximálnu priemernú zmenu QTcF-intervalu 5,6 ms oproti vstupnej hodnote. Ani

u jedného účastníka nebol účinok na QTc-interval vyšší ako 2. stupeň (CTCAE, verzia 3.0) (pozri

časť 4.4).

Dlhodobá bezpečnosť pri MRCC

Dlhodobá bezpečnosť sunitinibu u pacientov s MRCC sa analyzovala v 9 ukončených klinických

štúdiách, realizovaných v prvej línii liečby u pacientov refraktérnych na bevacizumab a cytokíny.

Analýza zahŕňala 5 739 pacientov, z ktorých sa 807 (14 %) liečilo

2 roky až 6 rokov. U tých

807 pacientov, ktorí sa dlhodobo liečili sunitinibom, sa väčšina nežiaducich reakcií súvisiacich

s liečbou (treatment-related adverse events, TRAE) po prvýkrát zaznamenala v rámci prvých

6 mesiacov až 1 roka a potom boli stabilné alebo sa ich frekvencia časom znižovala. Výnimkou bola

hypotyreóza, ktorej výskyt časom postupne narastal, pričom sa počas 6-ročného obdobia

zaznamenávali nové prípady. Neukázalo sa, že by sa predĺžená liečba sunitinibom spájala s novými

typmi TRAE.

Pediatrická populácia

Bezpečnostný profil sunitinibu bol odvodený zo štúdie fázy 1 so zvyšujúcou sa dávkou, otvorenej

štúdie fázy 2, jednoramennej štúdie fázy 1/2 a z publikácií, ako je uvedené nižšie.

Štúdia fázy 1 so zvyšujúcou sa dávkou perorálneho sunitinibu sa uskutočnila u 35 pacientov,

pričom 30 z nich bolo pediatrických pacientov (vo veku 3 až 17 rokov) a 5 mladých dospelých

pacientov (vo veku 18 až 21 rokov), s refraktérnymi nádormi, pričom u väčšiny z nich sa primárne

diagnostikoval mozgový nádor. U všetkých účastníkov štúdie došlo k nežiaducim reakciám na liek.

Väčšina z týchto reakcií bola závažná (stupeň toxicity 3) a zahŕňala aj srdcovú toxicitu.

Najbežnejšími nežiaducimi reakciami na liek boli gastrointestinálna (GI) toxicita, neutropénia, únava

a zvýšenie ALT. Riziko srdcových nežiaducich reakcií na liek sa ukázalo byť vyššie u tých

pediatrických pacientov, ktorí boli predtým vystavení ožarovaniu srdca alebo antracyklínu, v

porovnaní s pediatrickými pacientmi bez predchádzajúcej expozície. U týchto pediatrických pacientov,

ktorí predtým neboli vystavení antracyklínom alebo ožarovaniu srdca, bola identifikovaná maximálne

tolerovaná dávka (MTD) (pozri časť 5.1).

Otvorená štúdia fázy 2 sa uskutočnila u 29 pacientov, z ktorých 27 bolo pediatrických pacientov (vo

veku 3 až 16 rokov) a 2 boli mladí dospelí pacienti (vo veku 18 až 19 rokov),

s rekurentným/progresívnym/refraktérnym gliómom vysokého stupňa (HGG) alebo ependymómom.

V žiadnej zo skupín sa nevyskytli nežiaduce reakcie 5. stupňa. Najbežnejšími (≥ 10 %) nežiaducimi

udalosťami súvisiacimi s liečbou boli pokles počtu neutrofilov (6 [20,7 %] pacientov) a vnútrolebečné

krvácanie (3 [10,3 %] pacientov).

Jednoramenná štúdia fázy 1/2 sa uskutočnila u 6 pediatrických pacientov (vo veku 13 až 16 rokov)

s pokročilým neresektovateľným GIST. Najčastejšími nežiaducimi reakciami na liek boli hnačka,

nevoľnosť, pokles počtu bielych krviniek, neutropénia a bolesť hlavy, každá u 3 (50 %) pacientov,

primárne 1. alebo 2. stupňa závažnosti. U štyroch zo 6 (66,7 %) pacientov sa vyskytli nežiaduce

udalosti súvisiace s liečbou 3. – 4. stupňa (3. stupňa boli hypofosfatémia, neutropénia

a trombocytopénia, každá u 1 pacienta, a 4. stupňa bola neutropénia u 1 pacienta). V tejto štúdii

neboli hlásené žiadne závažné nežiaduce udalosti (SAE) ani nežiaduce reakcie na liek 5. stupňa.

V klinickej štúdii aj publikáciách bol bezpečnostný profil konzistentný so známym bezpečnostným

profilom u dospelých.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné

monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili

akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9

Predávkovanie

Neexistuje žiadne špecifické antidotum na predávkovanie Sutentom a liečba predávkovania má

spočívať vo všeobecných podporných opatreniach. V indikovaných prípadoch sa môže odstránenie

neabsorbovaného liečiva dosiahnuť vracaním alebo výplachom žalúdka. Boli hlásené prípady

predávkovania; niektoré prípady boli spojené s nežiaducimi reakciami v súlade so známym

bezpečnostným profilom sunitinibu.

5.

FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1

Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: cytostatiká, inhibítory proteínkinázy; ATC kód ATC: L01XE04

Mechanizmus účinku

Sunitinib inhibuje početné RTK, ktoré sa podieľajú na raste nádoru, neoangiogenéze a metastatickom

šírení nádoru. Sunitinib bol identifikovaný ako inhibítor receptorov pre doštičkový rastový faktor

(PDGFRα a PDGFRβ), VEGF receptorov (VEGFR1, VEGFR2 a VEGFR3), receptoru pre faktor

kmeňových buniek (KIT), tyrozínkinázy 3 podobnej Fms (FLT3), receptoru pre faktor stimulujúci

kolónie (CSF - 1R) a receptoru pre neurotrofický faktor odvodený od gliálnej línie buniek (RET).

V biochemických a bunkových testoch vykazuje primárny metabolit podobnú účinnosť ako sunitinib.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Klinická bezpečnosť a účinnosť SUTENTU bola skúmaná v liečbe pacientov s GIST, ktorí boli

rezistentní na imatinib (t.j. počas alebo po liečbe imatinibom u nich došlo k progresii ochorenia), alebo

neznášali imatinib (t.j. počas liečby imatinibom u nich vznikli prejavy závažnej toxicity, ktoré

znemožnili pokračovať v liečbe), v liečbe pacientov s MRCC a liečbe pacientov s neresekovateľným

pNET.

Účinnosť je pri GIST založená na čase do progresie nádoru (time to tumour progression, TTP)

a zlepšení prežívania, u pacientov s predtým neliečeným MRCC na prežívaní bez progresie

(progression-free survival, PFS), resp. na miere objektívnej odpovede (objective response rates, ORR)

pri MRCC rezistentnom na cytokíny a na PFS u pacientov s pNET.

Gastrointestinálne stromálne tumory

U pacientov s GIST po zlyhaní liečby imatinibom (medián maximálnej dennej dávky 800 mg)

v dôsledku rezistencie alebo intolerancie bola vykonaná počiatočná otvorená štúdia so stúpajúcimi

dávkami sunitinibu. Deväťdesiatsedem pacientov bolo zaradených do štúdie pri rôznom dávkovaní

a schémach podávania; 55 pacientov dostávalo 50 mg SUTENTU v odporúčanej liečebnej Schéme

4 týždne liečba /2 týždne prestávka („Schéma 4/2“).

Medián TTP bol v tejto štúdii 34 týždňov (95 % CI: 22,0, 46,0).

U pacientov s GIST, ktorí neznášali imatinib alebo u nich počas alebo po tejto liečbe ochorenie

progredovalo (medián maximálnej dennej dávky imatinibu - 800 mg), bola vykonaná randomizovaná,

dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia 3. fázy so sunitinibom. V tejto štúdii bolo

randomizovaných 312 pacientov (2 : 1) na perorálne podávanie 50 mg sunitinibu alebo placeba raz za

deň v schéme 4/2 až do progresie ochorenia alebo do vyradenia zo štúdie kvôli inej príčine

(207 pacientov dostávalo sunitinib, 105 pacientov placebo). Primárny cieľ v rámci hodnotenia

účinnosti v tejto štúdii bol TTP definovaný ako čas od randomizácie po prvý objektívny dôkaz

progresie nádoru. V čase vopred stanovenej predbežnej analýzy bol medián TTP pri liečbe

sunitinibom 28,9 týždňa (95 % CI: 21,3, 34,1) podľa hodnotenia investigátorov a 27,3 týždňa

(95 % CI: 16,0, 32,1) podľa hodnotenia nezávislej komisie a zároveň bol štatisticky signifikantne dlhší

ako TTP pri liečbe placebom 5,1 týždňa (95 % CI: 4,4, 10,1) podľa hodnotenia investigátorov a

6,4 týždňa (95 % CI: 4,4, 10,0) podľa hodnotenia nezávislej komisie. Rozdiel v celkovom prežívaní

(overall survival, OS) vychádzal štatisticky v prospech sunitinibu [miera rizika [hazard ratio (HR):

0,491;

(95 % CI: 0,290, 0,831)]; riziko úmrtia bolo v placebovom ramene dvakrát vyššie v porovnaní

so sunitinibovým ramenom.

Po predbežnej analýze účinnosti a bezpečnosti na základe odporúčania nezávislej komisie na

monitorovanie dát a bezpečnosti (data and safety monitoring board, DSMB) bola štúdia odslepená

a pacientom v ramene s placebom bola ponúknutá liečba sunitinibom v otvorenej fáze štúdie.

V otvorenej fáze štúdie dostávalo sunitinib celkovo 255 pacientov vrátane 99 pacientov, ktorí boli

pôvodne liečení placebom.

Analýza primárnych a sekundárnych cieľov v otvorenej fáze štúdie opakovane potvrdila výsledky

získané v čase predbežnej analýzy, ako je uvedené v Tabuľke 2:

Tabuľka 2. Súhrn cieľov účinnosti (ITT populácia) pre GIST

Dvojito zaslepená liečba

Liečebná skupina

s placebom

s prestupom na

aktívnu liečbu

b

Medián (95 % CI)

Miera rizika

Cieľ

Sutent

Placebo

(95 % CI)

p-

hodnota

Primárny:

TTP (týždne)

predbežná

analýza

27,3 (16,0, 32,1)

6,4 (4,4, 10,0)

0,329 (0,233, 0,466)

< 0,001

finálna analýza

26,6 (16,0, 32,1)

6,4 (4,4, 10,0 )

0,339 (0,244, 0,472)

< 0,001

10,4 (4,3, 22,0)

Sekundárny

PFS (týždne)

predbežná

analýza

24,1 (11,1, 28,3)

6,0 (4,4, 9,9)

0,333 (0,238, 0,467)

< 0,001

finálna

analýza

22,9 (10,9, 28,0)

6,0 (4,4, 9,7)

0,347 (0,253, 0,475)

< 0,001

ORR (%)

predbežná

analýza

6,8 (3,7, 11,1)

0 (-)

0,006

finálna

analýza

6,6 (3,8, 10,5)

0 (-)

0,004

10,1 (5,0, 17,8)

OS (týždne)

predbežná

analýza

0,491 (0,290, 0,831)

0,007

finálna

analýza

72,7 (61,3, 83,0)

64,9 (45,7, 96,0)

0,876 (0,679, 1,129)

0,306

Skratky: CI = interval spoľahlivosti; ITT = intent-to-treat; NA = neaplikovateľné; ORR = miera objektívnej odpovede;

OS = celkové prežívanie; PFS = prežívanie bez progresie; TTP = čas do progresie nádoru.

Výsledky dvojito zaslepenej liečby pochádzajú z ITT populácie s použitím merania centrálneho rádiológa tam,

kde to bolo vhodné.

Výsledky účinnosti pre 99 subjektov, ktorým bola zmenená liečba z placeba na Sutent po odslepení. Vstupné

hodnoty boli vymazané v čase zmeny liečby a analýza účinnosti je založená na hodnotení investigátorov.

Predbežné hodnoty PFS boli aktualizované na základe prepočítania pôvodných údajov.

Výsledky pre ORR sú udávané ako percento pacientov, u ktorých bola potvrdená odpoveď v rámci 95 % CI.

Medián nebol dosiahnutý, pretože údaje ešte neboli zrelé.

Medián OS v ITT populácii bol 72,7 týždňa v skupine pacientov liečených sunitinibom a 64,9 týždňa

v skupine pacientov na placebe (HR: 0,876; 95 % CI: 0,679, 1,129; p = 0,306). V tejto analýze boli do

liečebného ramena s placebom zaradení aj pacienti pôvodne randomizovaní na placebo, ktorí následne

boli liečení sunitinibom v otvorenej fáze štúdie.

Doteraz neliečený metastatický karcinóm z obličkových buniek

Randomizovaná multicentrická medzinárodná štúdia 3. fázy hodnotiaca účinnosť a bezpečnosť

sunitinibu v porovnaní s interferónom IFN-α bola vykonaná u pacientov s doteraz neliečeným

karcinómom z obličkových buniek MRCC. Sedemstopäťdesiat pacientov bolo randomizovaných do

liečebných ramien 1:1; pacienti boli liečení buď sunitinibom v opakovaných 6-týždňových cykloch

pozostávajúcich zo 4 týždňov perorálneho podávania 50 mg denne, po ktorých nasledovali 2 týždne

bez liečby (Schéma 4/2), alebo IFN-α podávaným ako subkutánna injekcia s 3 miliónmi jednotiek

(MU) prvý týždeň, 6 MU druhý týždeň a 9 MU tretí týždeň a potom 3-krát týždenne obdeň.

Medián trvania liečby sunitinibom bol 11,1 mesiacov (rozsah: 0,4 - 46,1) a 4,1 mesiacov (rozsah

0,1 - 45,6) pri liečbe IFN-α. S liečbou súvisiace závažné nežiaduce účinky (treatment related serious

adverse events, TRSAEs) boli hlásené u 23,7 % pacientov liečených sunitinibom a u 6,9 % pacientov

liečených IFN-α. Avšak miera prerušenia z dôvodu nežiaducich účinkov bola 20 % pri sunitinibe

a 23 % pri IFN-α. Prerušenie podávania sa vyskytlo u 202 pacientov (54 %) na sunitinibe

a 141 pacientov (39 %) na IFN-α. Redukcia dávky sa vyskytla u 194 pacientov (52 %) na sunitinibe

a 98 pacientov (27 %) na IFN-α. Pacienti boli liečení do progresie ochorenia alebo do odstúpenia zo

štúdie. Primárnym cieľom hodnotenia účinnosti bolo PFS. Plánovaná priebežná analýza ukázala

štatisticky signifikantnú výhodu pre sunitinib oproti IFN-α, v tejto štúdii medián PFS pre sunitinibom

liečenú skupinu bol 47,3 týždňa v porovnaní s 22,0 týždňami pre skupinu liečenú IFN-α; HR bolo

0,415 (95 % CI = 0,320, 0,539, p-hodnota < 0,001). Ostatné ciele zahŕňali ORR, OS a bezpečnosť.

Centrálne rádiologické vyšetrenia boli pozastavené po dosiahnutí primárneho cieľa. V čase finálnej

analýzy bola ORR stanovená na podklade vyšetrení investigátormi 46 % (95 % CI: 41%, 51%) pre

rameno so sunitinibom a 12,0 % (95 % CI: 9%, 16%) pre rameno s IFN-α (p< 0,001).

Liečba sunitinibom bola spojená s dlhším prežívaním v porovnaní s IFN-α. Medián OS bol

114,6 týždňa pre rameno so sunitinibom (95 % CI: 100,1, 142,9) a 94,9 týždňov pre rameno s IFN-α

(95 % CI: 77,7, 117,0) pri HR 0,821 (95 % CI: 0,673, 1,001; p = 0,0510 podľa nestratifikovaného

“log-rank“ testu).

Celkové PFS a OS pozorované v ITT populácii, tak ako boli stanovené vyšetrením v centrálnom

rádiologickom laboratóriu, sú zhrnuté v Tabuľke 3:

Tabuľka 3. Súhrn cieľov účinnosti (ITT populácia) u predtým neliečeného mRCC

Súhrn výsledkov prežívania bez progresie

Sunitinib

(n = 375)

IFN-

(n = 375)

Pacienti, u ktorých ochorenie neprogredovalo,

alebo ktorí nezomreli [n (%)]

161 (42,9)

176 (46,9)

Pacienti, u ktorých bola pozorovaná progresia,

alebo ktorí zomreli [n (%)]

214 (57,1)

199 (53,1)

PFS (týždne)

Kvartil (95 % CI)

25 %

22,7 (18,0, 34,0)

10,0 (7,3, 10,3)

50 %

48,3 (46,4, 58,3)

22,1 (17,1, 24,0)

75 %

84,3 (72,9, 95,1)

58,1 (45,6, 82,1)

Nestratifikovaná analýza

Miera rizika (sunitinib oproti IFN-

0,5268

95 % CI pre mieru rizika

(0,4316, 0,6430)

hodnota p

< 0,0001

Podľa dvojstranného log-rank testu

Súhrn výsledkov celkového prežívania

Sunitinib

(n = 375)

IFN-

(n = 375)

Pacienti, o ktorých nie je známe, že zomreli

[n (%)]

185 (49,3)

175 (46,7)

Pacienti, u ktorých bolo zistené úmrtie [n (%)]

190 (50,7)

200 (53,3)

OS (týždne)

Kvartil (95 % CI)

25 %

56,6 (48,7, 68,4)

41,7 (32,6, 51,6)

50 %

114,6 (100,1, 142,9)

94,9 (77,7, 117,0)

75 %

NA (NA, NA)

NA (NA, NA)

Nestratifikovaná analýza

Miera rizika (sunitinib versus IFN-

0,8209

95 % CI pre mieru rizika

(0,6730, 1,0013)

hodnota p

0,0510

Skratky: CI = interval spoľahlivosti; INF-α = interferón-alfa; ITT = intent-to-treat; n = počet pacientov;

NA = neaplikovateľné; OS = celkové prežívanie; PFS = prežívanie bez progresie.

Podľa dvojstranného log-rank testu

Metastatický karcinóm z obličkových buniek rezistentný na cytokíny

U pacientov refraktérnych na predchádzajúcu cytokínovú liečbu interleukínom 2 alebo IFN-α bola

vykonaná klinická štúdia 2. fázy so sunitinibom. Šesťdesiatim trom pacientom sa podávala úvodná

dávka sunitinibu 50 mg perorálne raz denne počas 4 po sebe nasledujúcich týždňov, po ktorých

nasledovali 2 týždne bez liečby, aby sa zavŕšil kompletný 6-týždňový cyklus (Schéma 4/2).

Primárnym cieľom v rámci hodnotenia účinnosti bola ORR hodnotená na podklade kritérií pre

odpoveď na liečbu u tumorov (Response Evaluation Criteria in Solid Tumours, RECIST).

V tejto štúdii bola miera objektívnej odpovede 36,5 % (95 % CI: 24,7 %, 49,6 %) a medián TTP bol

37,7 týždňa (95 % CI: 24,0, 46,4).

U pacientov s MRCC refraktérnych na predchádzajúcu cytokínovú liečbu bola vykonaná podporná,

otvorená, multicentrická štúdia s jedným liečebným ramenom, ktorá hodnotila účinnosť a bezpečnosť

sunitinibu. Sunitinib sa podával 106 pacientom v dávke minimálne 50 mg denne podľa Schémy 4/2.

Primárnym cieľom v rámci hodnotenia účinnosti bola v tejto štúdii ORR. Sekundárne ciele boli TTP,

trvanie odpovede (duration of response, DR) a OS.

V tejto štúdii bola ORR 35,8 % (95 % CI: 26,8%, 47,5 %). Medián pre DR a OS sa doteraz

nedosiahol.

Pankreatické neuroendokrinné nádory

Podporná otvorená, multicentrická štúdia 2. fázy hodnotila účinnosť a bezpečnosť monoterapie

sunitinibom v dávke 50 mg denne v Schéme 4/2 u pacientov s neresekovateľným pNET. V kohorte

66 pacientov s nádorom z buniek pankreatických ostrovčekov bola primárnym cieľom miera odpovede

17 %.

U pacientov s neresekovateľným pNET sa vykonala pivotná multicentrická, medzinárodná,

randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia 3. fázy s monoterapiou sunitinibom.

Pacienti, u ktorých sa vyžadovalo, aby mali potvrdenú progresiu za základe RECIST kritérií v rámci

predchádzajúcich 12 mesiacov, boli randomizovaní (1:1) na liečbu buď sunitinibom v dávke 37,5 mg

raz denne bez plánovanej prestávky v liečbe (N = 86) alebo placebom (N = 85).

Primárnym cieľom bolo porovnanie PFS u pacientov užívajúcich sunitinib a u pacientov užívajúcich

placebo. Ostatné ciele zahŕňali OS, ORR, PRO a bezpečnosť.

Demografické charakteristiky skupín liečených sunitinibom a placebom boli porovnateľné. Navyše

malo 49 % pacientov liečených sunitinibom a 52 % pacientov na placebe nefunkčné nádory a 92 %

pacientov v oboch ramenách malo metastázy v pečeni.

Použitie somatostatínových analógov bolo v štúdii povolené.

Celkovo 66 % pacientov na sunitinibe v porovnaní so 72 % pacientov na placebe dostávalo

predchádzajúcu systémovú liečbu. Navyše 24 % pacientov na sunitinibe v porovnaní s 22 % pacientov

na placebe dostávalo analógy somatostatínu.

Pri PFS hodnotenom investigátormi sa pozorovala klinicky signifikantná výhoda sunitinibu oproti

placebu. Medián PFS bol 11,4 mesiacov pre rameno so sunitinibom v porovnaní s 5,5 mesiacmi pre

rameno s placebom [HR: 0,418 (95 % CI: 0,263 - 0,662), p = 0,0001]; podobné výsledky sa

pozorovali, ak sa na stanovenie progresie ochorenia použili odvodené vyšetrenia odpovede nádorov

založené na aplikácii RECIST kritérií na merania nádorov investigátormi, ako je uvedené v tabuľke 4.

HR v prospech sunitinibu sa pozorovalo vo všetkých podskupinách pacientov odvodených od

hodnotených vstupných charakteristík vrátane analýzy podľa počtu predchádzajúcich systémových

terapií. Celkovo 29 pacientov v ramene so sunitinibom a 24 pacientov v ramene s placebom neužívalo

predtým žiadnu systémovú terapiu; u týchto pacientov bolo HR pre PFS 0,365 (95 % CI:

0,156 - 0,857), p = 0,0156. Podobne u 57 pacientov v ramene so sunitinibom (vrátane 28 pacientov

s 1 predchádzajúcou systémovou terapiou a 29 pacientov s 2 a viac predchádzajúcimi systémovými

terapiami) a u 61 pacientov v ramene s placebom (vrátane 25 pacientov s 1 predchádzajúcou

systémovou terapiou a 36 pacientov s 2 a viac predchádzajúcimi systémovými terapiami), bolo HR pre

PFS 0,456 (95 % CI: 0,264 - 0,787), p = 0,0036.

Tam, kde progresia bola založená na meraní nádorov udávanom investigátormi a kde všetci pacienti

cenzurovaní pre iné príčiny ako ukončenie štúdie boli považovaní za PFS príhody, sa vykonala

analýza senzitivity PFS. Táto analýza poskytla konzervatívny odhad liečebného efektu sunitinibu

a podporila primárnu analýzu tým, že demonštrovala HR 0,507 (95% CI 0,350 - 0,733), p = 0,000193.

Pivotná štúdia s pankreatickým NET bola predčasne ukončená na odporúčanie nezávislého Výboru pre

monitorovanie liekov (Drug Monitoring Committee) a primárny cieľ sa založil na hodnotení

investigátorov, pričom obe skutočnosti mohli ovplyvniť odhad efektu liečby.

S cieľom vylúčiť skreslenia (bias) v hodnotení PFS založenom na vyšetreniach investigátorov sa

vykonalo BICR skenov; toto hodnotenie potvrdilo hodnotenie investigátorov, ako je uvedené

v tabuľke 5.

Tabuľka 4. Výsledky účinnosti pNET zo štúdie 3. fázy

Parametre účinnosti

Sutent

(n = 86)

Placebo

(n = 85)

Miera rizika

(95 % CI)

Hodnota p

Prežívanie bez progresie

[medián, mesiace (95 % CI)] podľa

hodnotenia investigátorov

11,4

(7,4; 19,8)

(3,6; 7,4)

0,418

(0,263; 0,662)

0,0001

Prežívanie bez progresie

[medián, mesiace (95 % CI)] podľa

odvodených vyšetrení odpovede

nádorov založených na aplikácii

RECIST kritérií na merania nádorov

investigátormi

12,6

(7,4; 16,9)

(3,5; 6,0)

0,401

(0,252; 0,640)

0,000066

Prežívanie bez progresie

[medián, mesiace (95 % CI)] podľa

zaslepeného nezávislého centrálneho

prehodnotenia vyšetrení nádorov

12,6

(11,1; 20.6)

(3,8; 7,2)

0,315

(0,181; 0,546)

0,000015

Celkové prežívanie [sledovanie počas

5 rokov]

[medián, mesiace (95 % CI)]

38,6

(25,6, 56,4)

29,1

(16,4, 36,8)

0,730

(0,504, 1,057)

0,0940

Miera objektívnej odpovede

[%, (95 % CI)]

(3,2; 15,4)

0,0066

Skratky: CI = interval spoľahlivosti, N = počet pacientov; NA = neaplikovateľné, pNET = pankreatické

neuroendokrinné nádory, RECIST = kritériá na hodnotenie odpovede u nádorov.

2-stranný nestratifikovaný log-rank test

Fisherov exaktný test

Obr. 1 Kaplanov-Meierov graf PFS v štúdii 3. fázy s pNET

Time (Months)

Progression Free Survival Probability (%)

SUTENT (N=86)

Median 11.4 months

Placebo (N=85)

Median 5.5 months

Hazard Ratio = 0.42

95% CI (0.26 - 0.66)

p = 0.0001

SUTENT

Placebo

Number of subjects at risk

Skratky: CI = interval spoľahlivosti; N = počet pacientov; PFS = prežívanie bez progresie;

pNET = pankreatické neuroendokrinné nádory.

Údaje o OS neboli zrelé v čase ukončenia štúdie [20,6 mesiacov (95% Cl: 20,6; NR) pre rameno so

sunitinibom v porovnaní s NR (95% Cl: 15,5; NR) pre rameno s placebom, HR: 0,409 (95% Cl: 0,187;

0,894), p = 0,204]. V ramene so sunitinibom sa vyskytlo 9 úmrtí a v ramene s placebom 21 úmrtí.

Po progresii ochorenia boli pacienti odslepení a pacientom, ktorí užívali placebo, bola ponúknutá

nezaslepená liečba sunitinibom v samostatnej pokračovacej štúdii. V dôsledku predčasného ukončenia

štúdie bola liečba ostávajúcich pacientov odslepená a bola im ponúknutá nezaslepená liečba

sunitinibom v pokračovacej štúdii. Celkovo 59 z 85 pacientov (69,4%) z ramena s placebom prešlo na

nezaslepenú liečbu sunitinibom po progresii ochorenia alebo pri odslepení v čase predčasného

ukončenia. OS pozorované po 5 rokoch sledovania v pokračujúcej štúdii preukázalo HR 0,730 (95%

Cl: 0,504; 1,057).

Výsledky dotazníka kvality života od Európskej organizácie pre výskum a liečbu rakoviny (European

Organization for Research and Treatment of Cancer Quality of Life Questionnaire, EORTC QLQ-C-

30) ukázali, že celková všeobecná so zdravím súvisiaca kvalita života a 5 funkčných domén (fyzická,

funkčná, kognitívna, emočná a sociálna) sa zachovali u pacientov liečených sunitinibom v porovnaní

s placebom s obmedzenými nežiaducimi symptomatickými prejavmi.

Vykonala sa medzinárodná, multicentrická, jednoramenná, otvorená štúdia fázy 4 hodnotiaca účinnosť

a bezpečnosť sunitinibu u pacientov s progredujúcim, pokročilým/metastatickým, dobre

diferencovaným, neresekovateľným pNET.

Stošesť pacientov (61 pacientov v kohorte bez predchádzajúcej liečby a 45 pacientov v kohorte

neskoršej línie) dostalo perorálne liečbu sunitinibom s dávkou 37,5 mg jedenkrát denne v režime

kontinuálneho denného dávkovania (CDD – continuous daily dosing).

Medián PFS hodnotený skúšajúcim lekárom bol 13,2 mesiaca v celkovej populácii (95 % CI: 10,9;

16,7) aj v kohorte bez predchádzajúcej liečby (95 % CI: 7,4; 16,8).

Počet pacientov v riziku

Čas (roky)

Medián 11,4 mesiacov

Medián 5,5 mesiaca

Miera rizika = 0,42

95% CI (0,26 – 0,66)

p-hodnota = 0,0001

Pravdepodobnosť prežívania bez progresie (%)

Pediatrická populácia

Skúsenosti s používaním sunitinibu u pediatrických pacientov sú obmedzené (pozri časť 4.2).

Štúdia fázy I so zvyšujúcou sa dávkou perorálneho sunitinibu sa uskutočňila u 35 pacientov, pričom

30 bolo pediatrických pacientov (vo veku 3 až 17 rokov) a 5 mladých dospelých pacientov (vo veku

18 až 21 rokov), s refraktérnymi nádormi, pričom väčšina z nich mala pri zaradení do štúdie primárne

diagnostikovaný mozgový nádor. V prvej časti štúdie sa pozorovala dávku obmedzujúca

kardiotoxicita, a preto sa štúdia zmenila tak, aby sa vylúčili pacienti, ktorí boli predtým vystavení

potenciálne kardiotoxickým terapiám (vrátane antracyklínov) alebo ožarovaniu srdca. V druhej časti

štúdie, do ktorej boli zahrnutí pacienti s predchádzajúcou protinádorovou liečbou, ale bez rizikových

faktorov srdcovej toxicity, bol sunitinib vo všeobecnosti tolerovateľný a klinicky manažovateľný

v dávke 15 mg/m

denne (MTD) v Schéme 4/2. U žiadneho zo subjektov sa nedosiahla kompletná

odpoveď alebo čiastočná odpoveď. Stabilizované ochorenie sa pozorovalo u 6 pacientov (17 %). Jeden

pacient s GIST sa zapojil do štúdie na dávkovej úrovni 15 mg/m

, pričom sa nedokázal žiadny prínos

terapie. Celkovo sa pozorovali podobné nežiaduce reakcie na liek ako u dospelých (pozri časť 4.8).

Otvorená štúdia fázy 2 sa uskutočnila u 29 pacientov, pričom 27 bolo pediatrických pacientov (vo

veku 3 až 16 rokov) a 2 boli mladí dospelí pacienti (vo veku 18 až 19 rokov), s HGG alebo

ependymómom. Štúdia bola uzatvorená v čase plánovanej predbežnej analýzy kvôli nedostatočnej

kontrole ochorenia. Medián PFS bol 2,3 mesiaca v skupine HGG a 2,7 mesiaca v skupine

ependymómu. Medián celkového OS bol 5,1 mesiaca v skupine HGG a 12,3 mesiaca v skupine

ependymómu. Najbežnejšími (≥ 10 %) hlásenými nežiaducimi udalosťami súvisiacimi s liečbou

u pacientov v oboch skupinách dohromady boli pokles počtu neutrofilov (6 pacientov [20,7 %]) a

vnútrolebečné krvácanie (3 pacienti [10,3 %]) (pozri časť 4.8).

Z údajov zo štúdie fázy 1/2 s perorálnym sunitinibom uskutočnenej u 6 pediatrických pacientov

s GIST vo veku 13 rokov až 16 rokov, ktorí dostávali sunitinib v schéme 4/2 v dávkach medzi

15 mg/m

denne a 30 mg/m

denne, a z dostupných publikovaných údajov (20 pediatrických pacientov

alebo mladých dospelých pacientov s GIST) vyplynulo, že liečba sunitinibom viedla k stabilizácii

ochorenia u 18 z 26 (69,2 %) pacientov buď po zlyhaní imatinibu či jeho neznášanlivosti

(16 pacientov so stabilným ochorením z 21), alebo de novo/po operácii (2 pacienti so stabilným

ochorením z 5). V štúdii fázy 1/2 sa stabilné ochorenie a progresia ochorenia pozorovali každé u 3 zo

6 pacientov (1 pacient dostával imatinib ako neoadjuvantnú liečbu a 1 pacient dostával imatinib ako

adjuvantnú liečbu). V tejto štúdii sa u 4 zo 6 pacientov (66,7 %) vyskytli nežiaduce udalosti súvisiace

s liečbou 3. – 4. stupňa (3. stupňa boli hypofosfatémia, neutropénia a trombocytopénia, každá

u 1 pacienta, a 4. stupňa bola neutropénia u 1 pacienta). Okrem toho boli v publikáciách hlásené

nasledujúce nežiaduce reakcie na liek 3. stupňa u 5 pacientov: únava (2), gastrointestinálne nežiaduce

reakcie na liek (vrátane hnačky) (2), hematologické nežiaduce reakcie na liek (vrátane anémie) (2),

cholecystitída (1), hypertyroidizmus (1) a mukozitída (1).

Uskutočnila sa populačná farmakokinetická (PK) a farmakokineticko-farmakodynamická (PK/PD)

analýza za účelom extrapolovať PK a kľúčové ukazovatele bezpečnosti a účinnosti sunitinibu

u pediatrických pacientov s GIST (vo veku 6 až 17 rokov). Táto analýza bola založená na údajoch

získaných od dospelých pacientov s GIST alebo nádormi a od pediatrických pacientov s nádormi. Na

základe modelových analýz sa ukázalo, že nižší vek a menšia veľkosť tela nemajú negatívny vplyv na

bezpečnosť a účinnosť vo vzťahu k plazmatickej expozícii sunitinibu. Neukázalo sa, že by bol pomer

prínosu a rizika pre sunitinib negatívne ovplyvnený nižším vekom a menšou veľkosťou tela, a na tento

pomer mala hlavný vplyv jeho plazmatická expozícia.

EMA udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií so Sutentom vo všetkých podskupinách

pediatrickej populácie pre liečbu karcinómu z obličkových buniek alebo karcinómu obličkovej

panvičky (okrem nefroblastómu, nefroblastomatózy, jasnobunkového sarkómu, mezoblastického

nefrómu, renálneho medulárneho karcinómu a rabdoidného tumoru obličky) (pozri časť 4.2).

EMA udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií so Sutent vo všetkých podskupinách

pediatrickej populácie pre liečbu gastroenteropankreatických neuroendokrinných tumorov (okrem

neuroblastómu, neuroganglioblastómu a feochromocytómu) (pozri časť 4.2).

5.2

Farmakokinetické vlastnosti

PK sunitinibu bola hodnotená u 135 zdravých dobrovoľníkov a 266 pacientov s nádormi. PK bola

podobná u celej sledovanej populácie s nádormi a u zdravých dobrovoľníkov.

Pri dávkovaní od 25 mg do 100 mg sa proporcionálne k dávke zvyšuje plazmatická koncentrácia pod

krivkou (AUC = area under curve) a C

. Pri opakovanom podávaní denne sa sunitinib kumuluje

3- až 4-násobne, jeho primárny metabolit sa kumuluje 7- až 10-násobne. Ustálené koncentrácie

sunitinibu a jeho primárneho metabolitu sa dosiahnu do 10 až 14 dní. Na 14. deň sú kombinované

plazmatické koncentrácie sunitinibu a jeho aktívneho metabolitu 62,9 - 101 ng/ml, čo predstavujú

cieľové koncentrácie predpokladané z predklinických údajov na inhibíciu receptorovej fosforylácie in

vitro, ktorá vedie in vivo k zastaveniu/redukcii rastu nádorov. Primárny aktívny metabolit tvorí

23 % až 37 % celkovej expozície. Pri opakovanom podávaní denne alebo opakovaných liečebných

cykloch v testovaných dávkových režimoch sa nepozorovali žiadne signifikantné zmeny PK sunitinibu

alebo jeho primárneho aktívneho metabolitu.

Absorpcia

Po perorálnom podaní sunitinibu sa c

obvykle pozoruje po 6 - 12 hodinách času do maximálnej

koncentrácie (t

) po podaní. Potrava neovplyvňuje biologickú dostupnosť sunitinibu.

Distribúcia

V in vitro testoch sa sunitinib, resp. jeho primárny aktívny metabolit viazal na bielkoviny ľudskej

plazmy v 95 %, resp. 90 % bez evidentnej závislosti od koncentrácie. Zdanlivý distribučný objem

sunitinibu (V

) bol veľký – 2230 l, čo svedčí o distribúcii do tkanív.

Metabolické interakcie

In vitro kalkulované hodnoty Ki pre všetky cytochrómové testované izoformy P450 (CYP) (CYP1A2,

CYP2A6, CYP2B6, CYP2C8, CYP2C9, CYP2C19, CYP2D6, CYP2E1, CYP3A4/5 a CYP4A9/11)

ukazujú, že je nepravdepodobné, aby sunitinib a jeho primárny aktívny metabolit indukovali,

v akomkoľvek klinicky významnom rozsahu, metabolizmus iných liečiv, ktoré by mohli byť

metabolizované týmito enzýmami.

Biotransformácia

Sunitinib je primárne metabolizovaný prostredníctvom CYP3A4, izoformy CYP, pričom vzniká jeho

primárny aktívny metabolit, desetylsunitinib, ktorý sa takisto ďalej metabolizuje prostredníctvom toho

istého izoenzýmu.

Treba sa vyhnúť súčasnému podávaniu sunitinibu so silným induktormi CYP3A4 alebo inhibítormi,

lebo môžu byť zmenené plazmatické hladiny sunitinibu (pozri časť 4.4 a 4.5).

Eliminácia

Vylučovanie sa deje predovšetkým prostredníctvom stolice (61 %), vylučovanie nezmeneného liečiva

a jeho metabolitov obličkami dosahuje 16 % podanej dávky. Sunitinib a jeho primárny aktívny

metabolit boli hlavnými zlúčeninami, ktoré boli identifikované v plazme, moči a stolici, čo

predstavovalo 91,5 %, 86,4 %, resp. 73,8 % rádioaktivity v odobraných vzorkách. Menej významné

metabolity boli identifikované v moči a stolici, ale spravidla sa nezistili v plazme. Celkový klírens

perorálnej dávky (CL/F) je 34 – 62 l/h. Po perorálnom podaní zdravým dobrovoľníkom boli

eliminačné polčasy sunitinibu a jeho primárneho aktívneho desetylmetabolitu približne 40 - 60 hodín

a 80 - 110 hodín.

Súbežné podávanie s liekmi, ktoré sú inhibítormi BCRP

In vitro je sunitinib substrátom pre efluxný transportér BCRP. V štúdii A6181038 súbežné podávanie

s gefitinibom, inhibítorom BCRP, nevyústilo do klinicky relevantného účinku na C

a AUC

sunitinibu alebo celkového lieku (sunitinib + metabolit) (pozri časť 4.5). Táto štúdia bola

multicentrická, otvorená štúdia fázy 1/2 skúmajúca bezpečnosť/tolerovateľnosť, maximálnu

tolerovanú dávku a protinádorovú aktivitu sunitinibu v kombinácii s gefitinibom u pacientov s MRCC.

Ako sekundárny cieľ štúdie sa vyhodnocovala PK gefitinibu (250 mg denne) a sunitinibu (37,5 mg

[1. kohorta, n = 4] alebo 50 mg [2. kohorta, n = 7] denne s režimom 4 týždne liečba, po ktorej

nasledovali 2 týždne bez liečby), keď sa podávali súbežne. Zmeny v PK parametroch sunitinibu

nemali žiadny klinický význam a nepoukazovali na žiadne interakcie medzi liekmi. Avšak vzhľadom

na relatívne nízky počet pacientov (tzn. N = 7 + 4) a strednú až veľkú variabilitu medzi pacientmi

v ich farmakokinetických parametroch, sa PK zistenia z tejto štúdie, týkajúce sa interakcie medzi

liekmi, musia interpretovať opatrne.

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie pečene

Sunitinib a jeho primárny metabolit sa metabolizujú prevažne v pečeni. Systémové expozície po

jednorazovej dávke sunitinibu boli u jedincov s miernym alebo stredným (trieda A a B klasifikácie

podľa Childa-Pugha) poškodením pečene podobné v porovnaní s jedincami s normálnou funkciou

pečene. Sutent sa neskúmal u jedincov so závažným (trieda C klasifikácie podľa Childa-Pugha)

poškodením pečene.

Zo štúdií u pacientov s nádorovým ochorením boli vylúčení pacienti s hodnotou ALT alebo AST > 2,5

x ULN (upper limit of normal = horný limit normy) alebo s hodnotou >5,0 x ULN, ak bolo zvýšenie

spôsobené metastázami do pečene.

Porucha funkcie obličiek

Populačné PK analýzy ukázali, že zdanlivý klírens (CL/F) sunitinibu nebol ovplyvnený klírensom

kreatinínu (CLcr) v rámci meraného rozmedzia (42 - 347 ml/min). Systémové expozície po podaní

jednotlivej dávky sunitinibu boli podobné u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens

kreatinínu CLcr < 30 ml/min) v porovnaní s pacientmi s normálnou funkciou obličiek

(CLcr > 80 ml/min). Aj keď sa sunitinib a jeho primárny metabolit neeliminovali prostredníctvom

hemodialýzy u pacientov s ESRD, celkové systémové expozície boli nižšie o 47 % pre sunitinib

a 31 % pre jeho primárny metabolit v porovnaní s pacientmi s normálnou funkciou obličiek.

Hmotnosť, skóre

Populačné PK analýzy hodnotiace demografické údaje svedčia, že nie sú potrebné úpravy dávky

vzhľadom na hmotnosť alebo skóre ECOG (Eastern Cooperative Oncology Group).

Pohlavie

Dostupné údaje ukazujú, že ženy môžu mať asi o 30 % nižší zdanlivý klírens (CL/F) sunitinibu ako

muži, tento rozdiel však nevyžaduje úpravu dávky.

Pediatrická populácia

Skúsenosti s používaním sunitinibu u pediatrických pacientov sú obmedzené (pozri časť 4.2).

Realizovali sa populačné PK analýzy spojených dátových súborov od dospelých pacientov s GIST

a nádormi a pediatrických pacientov s nádormi. Uskutočnili sa postupné kovariančné modelové

analýzy na vyhodnotenie účinku veku a veľkosti tela (telesnej hmotnosti alebo plochy povrchu tela),

ako aj iných spoločných premenných na dôležité PK parametre pre sunitinib a jeho aktívny metabolit.

Pokiaľ ide o testované spoločné premenné súvisiace s vekom a veľkosťou tela bol vek signifikantnou

spoločnou premennou pre zdanlivý klírens sunitinibu (čím nižší vek pediatrického pacienta, tým nižší

zdanlivý klírens). Podobne signifikantnou spoločnou premennou zdanlivého klírensu aktívneho

metabolitu bola plocha povrchu tela (čím menšia povrchová plocha tela, tým nižší zdanlivý klírens).

Ďalej, na základe integrovanej populačnej PK analýzy združených údajov z 3 pediatrických štúdií

(2 pediatrické štúdie nádoru a 1 pediatrická štúdia GIST; vek: 6 rokov až 11 rokov a 12 rokov až

17 rokov) bola významnou spoločnou premennou zdanlivého klírensu sunitinibu a jeho aktívneho

metabolitu počiatočná plocha povrchu tela (BSA). Na základe tejto analýzy sa predpokladá, že dávka

približne 20 mg/m

denne (rozsah BSA: 1,10 – 1,87 m

) u pediatrických pacientov poskytne

plazmatické expozície sunitinibu a jeho aktívneho metabolitu porovnateľné (75 až 125 % AUC)

s tými, ktoré sa vyskytujú u dospelých s GIST, ktorým sa podáva sunitinib 50 mg denne v schéme 4/2

(AUC 1 233 ng.hod./ml). V pediatrických štúdiách bola východisková dávka sunitinibu 15 mg/m

základe maximálne tolerovanej dávky (MTD) identifikovanej v štúdii fázy I so zvyšujúcou sa dávkou,

pozri časť 5.1), ktorá sa u pediatrických pacientov s GIST zvyšovala na 22,5 mg/m

a následne na

30 mg/m

(tak, aby nepresiahla celkovú dávku 50 mg/deň) na základe individuálnej

bezpečnosti/znášanlivosti pacienta. Okrem toho bola v súlade so zverejnenou literatúrou

o pediatrických pacientoch s GIST vypočítaná východisková dávka v rozsahu od 16,6 mg/m

36 m/m

, pričom sa dávky zvýšili až na 40,4 mg/m

(nepresahujúc celkovú dávku 50 mg/deň).

5.3

Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách toxicity na potkanoch a opiciach boli pri opakovanom podávaní v trvaní do 9 mesiacov

primárne účinky na cieľové orgány zistené v tráviacom trakte (vracanie a hnačka u opíc);

v nadobličkách (kortikálna kongescia a/alebo hemorágia u potkanov a opíc, s nekrózou a následnou

fibrózou u potkanov); v hemolymfopoetickom systéme (hypocelularita kostnej drene a lymfoidná

deplécia týmu, sleziny a lymfatických uzlín); v exokrinnej časti pankreasu (degranulácia acinárnych

buniek s nekrózou jednotlivých buniek); v slinných žľazách (acinárna hypertrofia); v kostných

spojeniach (zhrubnutie rastových platničiek); v maternici (atrofia); a vo vaječníkoch (spomalený vývoj

folikulov). Všetky tieto nálezy sa vyskytli pri klinicky relevantných expozičných plazmatických

hladinách sunitinibu. Ďalšie účinky pozorované v iných štúdiách zahŕňali: predĺženie QTc intervalu,

pokles LVEF a atrofiu semenníkových tubulov, zmnoženie mezangia v obličke, hemorágie v

tráviacom trakte a na sliznici úst a hypertrofiu buniek prednej hypofýzy. Predpokladá sa, že zmeny na

maternici (atrofia endometria) a rastovej platničke kostí (zahustenie epifyzárnej chrupavky alebo

dysplázia chrupavky) súvisia s farmakologickým účinkom sunitinibu. Väčšina týchto prejavov bola

reverzibilná po 2 až 6 týždňoch bez liečby.

Genotoxicita

Genotoxický potenciál sunitinibu bol hodnotený in vitro a in vivo. Sunitinib nebol mutagénny pre

baktérie pri metabolickej aktivácii v pečeni potkanov. In vitro nevyvolal sunitinib štrukturálne

chromozómové aberácie v lymfocytoch z periférnej krvi človeka. In vitro sa pozorovala na

lymfocytoch z periférnej krvi človeka polyploidia (numerické chromozómové aberácie) v prítomnosti

aj neprítomnosti metabolickej aktivácie. U potkanov nebol sunitinib in vivo klastogénny v kostnej

dreni. Hlavný aktívny metabolit sa nehodnotil z hľadiska genotoxického potenciálu.

Karcinogenicita

V 1-mesačnej štúdii s perorálnym plnením žalúdka sondou zameranej na zistenie rozsahu dávky

s CDD (v dávkach 0, 10, 25, 75 alebo 200 mg/kg/deň) u rasH2 transgénnych myší sa pri najvyššej

testovanej dávke (200 mg/kg/deň) pozoroval karcinóm a hyperplázia Brunnerovych žliaz duodena.

U rasH2 transgénnych myší bola uskutočnená 6-mesačná štúdia s perorálnym plnením žalúdka sondou

zameraná na karcinogenicitu s denným podávaním (v dávkach 0, 8, 25, 75 [znížená na 50] mg/kg/deň).

Gastroduodenálne karcinómy, zvýšený výskyt sprievodných hemangiosarkómov a/alebo hyperplázia

sliznice žalúdka boli pozorované pri dávkach ≥ 25 mg/kg/deň následne po 1- až 6-mesačnej dobe

podávania (≥ 7,3-násobok AUC u pacientov, ktorým sa podávala odporúčaná denná dávka).

V 2-ročnej štúdii zameranej na karcinogenicitu u potkanov (v dávkach 0, 0,33, 1 alebo 3 mg/kg/deň)

malo podávanie sunitinibu počas 28-dňového cyklu s následnou 7-dňovou prestávkou v liečbe za

následok zvýšenie incidencie feochromocytómu a hyperpláziu drene nadobličky potkanov mužského

pohlavia pri dávke 3 mg/kg/deň po > 1-ročnom podávaní (≥ 7,8-násobok AUC u pacientov liečených

odporúčanou dennou dávkou). Nádor Brunnerových žliaz duodéna sa objavil u samíc pri dávke

≥ 1 mg/kg/deň a u samcov pri dávke 3 mg/kg/deň a hyperplázia buniek sliznice v žľazovom tkanive

žalúdka bola evidentná u samcov pri dávke 3 mg/kg/deň, čo predstavuje ≥ 0,9-, 7,8- a 7,8-násobok

AUC v uvedenom poradí u pacientov, ktorým sa podávala odporúčaná denná dávka. Význam

malígnych nálezov pozorovaných u (rasH2 transgénnych) myší a potkanov v rámci štúdií

karcinogenicity počas liečby sunitinibom pre človeka nie je známy.

Reprodukčná a vývojová genotoxicita

V štúdiách reprodukčnej toxicity sa nepozorovalo žiadne ovplyvnenie fertility samcov alebo samíc.

Avšak v štúdiách toxicity na potkanoch a opiciach sa pri opakovanom podávaní pri dosiahnutí klinicky

významných systémových expozičných hladín pozorovalo ovplyvnenie fertility samíc vo forme

folikulárnej atrézie, degenerácie žltých teliesok, zmien na endometriu v maternici a poklese hmotnosti

maternice a vaječníkov. Pri plazmatických expozičných hladinách predstavujúcich 25-násobok

systémovej expozície u ľudí sa pozorovalo ovplyvnenie fertility potkaních samcov vo forme tubulárnej

atrofie v semenníkoch, zníženia počtu spermatozoí v nadsemenníkoch a koloidnej deplécie v prostate

a semenných vačkoch.

U potkanov bola zjavná embryonálno-fetálna mortalita vo forme signifikantného poklesu živých

plodov, zvýšeného počtu rezorpcií, zvýšenia postimplantačných strát a celkovej straty vrhu

u 8 z 28 gravidných samíc pri plazmatických expozičných hladinách predstavujúcich 5,5-násobok

systémovej expozície u ľudí. U králikov došlo pri plazmatických expozičných hladinách

predstavujúcich 3-násobok systémovej expozície u ľudí k poklesu hmotnosti gravidnej maternice

a počtu živých plodov v dôsledku zvýšeného počtu resorpcií, zvýšených postimplantačných strát, ako

aj celkovej straty vrhu u 4 zo 6 gravidných samíc. Liečba sunitinibom počas organogenézy viedla

u potkanov k vývojovým chybám pozostávajúcim zo zvýšenej incidencie malformácií kostry plodu,

charakterizovaných predovšetkým ako spomalená osifikácia hrudných/bedrových stavcov, ktoré sa

vyskytli pri plazmatických expozičných hladinách predstavujúcich 5,5-násobok systémovej expozície

u ľudí. U králikov predstavovali vývojové chyby častejší výskyt rázštepu pery pri plazmatických

expozičných hladinách približne rovnakých ako hladiny pozorované v klinickej praxi; a rázštep pery

a podnebia sa vyskytol častejšie pri plazmatických expozičných hladinách predstavujúcich

2,7-násobok systémovej expozície u ľudí.

Sunitinib (v dávkach 0,3; 1,0; 3,0 mg/kg/deň) bol hodnotený v štúdii zameranej na pre- a postnatálny

vývoj u gravidných potkanov. Počas gestácie a laktácie sa znížili prírastky telesnej hmotnosti matky

pri dávke > 1 mg/kg/deň, ale nepozorovala sa žiadna toxicita na reprodukciu u matky až do

3 mg/kg/deň (odhadovaná expozícia > 2,3-násobok AUC u pacientov, ktorým sa podávala odporúčaná

denná dávka). Pri dávke 3 mg/kg/deň sa u mláďat pozoroval pokles telesnej hmotnosti počas obdobia

pred aj po odstavení. Žiadna vývojová toxicita sa nepozorovala pri dávke 1 mg/kg/deň (približná

expozícia > 0,9-násobok AUC u pacientov, ktorým sa podávala odporúčaná denná dávka).

6.

FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1

Zoznam pomocných látok

12,5 mg tvrdé kapsuly

Obsah kapsuly

manitol (E421)

sodná soľ kroskarmelózy

povidón (K-25)

magnéziumstearát

Obal kapsuly

želatína

červený oxid železitý (E172)

oxid titaničitý (E171)

Potlačový atrament

šelak

propylénglykol

hydroxid sodný

povidón

oxid titaničitý (E171)

25 mg tvrdé kapsuly

Obsah kapsuly

manitol (E421)

sodná soľ kroskarmelózy

povidón (K-25)

magnéziumstearát

Obal kapsuly

želatína

červený oxid železitý (E172)

oxid titaničitý (E171)

žltý oxid železitý (E172)

čierny oxid železitý (E172)

Potlačový atrament

šelak

propylénglykol

hydroxid sodný

povidón

oxid titaničitý (E171)

37,5 mg tvrdé kapsuly

Obsah kapsuly

manitol (E421)

sodná soľ kroskarmelózy

povidón (K-25)

magnéziumstearát

Obal kapsuly

želatína

oxid titaničitý (E171)

žltý oxid železitý (E172)

Potlačový atrament

šelak

propylénglykol

hydroxid draselný

čierny oxid železitý (E172)

50 mg tvrdé kapsuly

Obsah kapsuly

manitol (E421)

sodná soľ kroskarmelózy

povidón (K-25)

magnéziumstearát

Obal kapsuly

želatína

oxid titaničitý (E171)

žltý oxid železitý (E172)

červený oxid železitý (E172)

čierny oxid železitý (E172)

Potlačový atrament

šelak

propylénglykol

hydroxid sodný

povidón

oxid titaničitý (E171)

6.2

Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3

Čas použiteľnosti

3 roky

6.4

Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5

Druh obalu a obsah balenia

Fľaštička z polyetylénu s vysokou hustotou (HDPE) a polypropylénovým uzáverom obsahujúca

30 tvrdých kapsúl.

Priehľadný polychlórtrifluóretylén/PVC blister s perforáciou umožňujúcou oddelenie jednotlivej

dávky s hliníkovou fóliou obalenou teplom zataveným lakom obsahujúci 28 x 1 tvrdú kapsulu.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6

Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými

požiadavkami.

7.

DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Pfizer Europe MA EEIG

Boulevard de la Plaine 17

1050 Bruxelles

Belgicko

8.

REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Sutent 12,5 mg tvrdé kapsuly

EU/1/06/347/001

EU/1/06/347/004

Sutent 25 mg tvrdé kapsuly

EU/1/06/347/002

EU/1/06/347/005

Sutent 37,5 mg tvrdé kapsuly

EU/1/06/347/007

EU/1/06/347/008

Sutent 50 mg tvrdé kapsuly

EU/1/06/347/003

EU/1/06/347/006

9.

DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 19. júla 2006

Dátum posledného predĺženia registrácie: 9. novembra 2016

10.

DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky

http://www.ema.europa.eu.

30 Churchill Place

Canary Wharf

London E14 5EU

United Kingdom

An agency of the European Union

Telephone

+44 (0)20 3660 6000

Facsimile

+44 (0)20 3660 5555

Send a question via our website

www.ema.europa.eu/contact

© European Medicines Agency, 2014. Reproduction is authorised provided the source is acknowledged.

EMA/487080/2014

EMEA/H/C/000687

Súhrn správy EPAR pre verejnosť

Sutent

sunitinib

Tento dokument je súhrn Európskej verejnej hodnotiacej správy (EPAR) o lieku Sutent. Vysvetľuje,

akým spôsobom Výbor pre lieky na humánne použitie (CHMP) vyhodnotil liek a dospel k stanovisku

v prospech vydania povolenia na uvedenie na trh, ako aj k odporúčaniam, ako používať liek Sutent.

Čo je liek Sutent?

Sutent je liek, ktorý obsahuje účinnú látku sunitinib. Je dostupný vo forme kapsúl (12,5 mg, 25 mg,

37,5 mg a 50 mg).

Na čo sa liek Sutent používa?

Liek Sutent sa používa na liečbu dospelých s týmito druhmi rakoviny:

gastrointestinálny stromálny nádor (GIST), druh rakoviny žalúdka a čriev, keď dochádza

k nekontrolovanému rastu buniek v podporných tkanivách týchto orgánov. Liek Sutent sa používa

u pacientov s nádorom GIST, ktorý sa nedá chirurgicky odstrániť, alebo sa rozšíril do iných častí

tela. Používa sa po neúspešnej liečbe imatinibom (iným liekom proti rakovine);

metastatický karcinóm obličkových buniek, druh rakoviny obličiek, ktorá sa rozšírila do iných častí

tela;

neuroendokrinný nádor pankreasu (rakovina buniek v pankrease, ktoré produkujú hormón), ktorá

sa rozšírila, alebo sa nedá chirurgicky odstrániť. Liek Sutent sa používa v prípade, že sa ochorenie

zhoršuje a nádorové bunky sú dobre diferencované (podobné normálnym bunkám v pankrease).

Výdaj lieku je viazaný na lekársky predpis.

Ako sa liek Sutent užíva?

Liečbu liekom Sutent majú začať lekári, ktorí majú skúsenosti s podávaním protirakovinových liekov.

Sutent

EMA/487080/2014

strana 2/3

V prípade nádoru GIST a metastatického karcinómu obličkových buniek sa liek Sutent podáva

v šesťtýždňových cykloch v dávke 50 mg jeden krát denne počas štyroch týždňov a potom nasleduje

dvojtýždňová prestávka. Dávku je možné upraviť v závislosti od odpovede pacienta na liečbu, má sa

však pohybovať v rozsahu od 25 do 75 mg.

V prípade neuroendokrinného nádoru pankreasu sa liek Sutent podáva v dávke 37,5 mg raz denne bez

prestávky. Dávku je takisto možné upraviť.

Akým spôsobom liek Sutent účinkuje?

Účinná látka lieku Sutent, sunitinib, je inhibítor proteínkinázy. To znamená, že blokuje niektoré

špecifické enzýmy, známe ako proteínkinázy. Tieto enzýmy sa nachádzajú v niektorých receptoroch na

povrchu rakovinových buniek, kde sa podieľajú na raste a šírení rakovinových buniek a v krvných

cievach, ktoré zásobujú tumory, kde sa podieľajú na vývoji nových krvných ciev. Blokovaním týchto

enzýmov môže liek Sutent zmierniť rast a šírenie rakoviny a prerušiť zásobovanie krvou, ktorá

podporuje rast nádorových buniek.

Ako bol liek Sutent skúmaný?

Liek Sutent sa porovnával s placebom (zdanlivým liekom) u 312 pacientov s nádorom GIST, u ktorých

predchádzajúca liečba imatinibom nebola úspešná, a u 171 pacientov so zhoršujúcim sa

neuroendokrinným nádorom pankreasu, ktorý nebolo možné odstrániť chirurgicky. Liek Sutent sa

takisto porovnával s iným protirakovinovým liekom, interferónom alfa, u 750 pacientov

s metastatickým karcinómom obličkových buniek, ktorí v minulosti nepodstúpili protirakovinovú liečbu.

Hlavným meradlom účinnosti bol vo všetkých štúdiách čas do zhoršenia rakoviny pacientov.

Aký prínos preukázal liek Sutent v týchto štúdiách?

Liek Sutent bol pri liečbe nádoru GIST a neuroendokrinného nádoru pankreasu účinnejší než placebo.

V prípade pacientov s nádorom GIST užívajúcich liek Sutent bol čas do zhoršenia ochorenia

26,6 týždňa v porovnaní so 6,4 týždňa v prípade pacientov, ktorí dostávali placebo. V prípade

neuroendokrinného nádoru pankreasu boli príslušné údaje 11,4 mesiaca v skupine pacientov

užívajúcich liek Sutent a 5,5 mesiaca v skupine užívajúcej placebo.

Pokiaľ ide o metastatický karcinóm obličkových buniek, v prípade pacientov užívajúcich liek Sutent bol

čas do zhoršenia ochorenia 47,3 týždňa v porovnaní s 22,0 týždňami v prípade pacientov, ktorí

dostávali interferón alfa.

Aké riziká sa spájajú s užívaním lieku Sutent?

Najčastejšie vedľajšie účinky lieku Sutent (pozorované u viac ako 1 pacienta z 10) sú únava,

gastrointestinálne poruchy (napr. hnačka, pocit nevoľnosti, zápal výstelky úst, tráviace ťažkosti

a vracanie), respiračné poruchy (napr. dýchavičnosť a kašeľ) a kožné problémy (napr. zmena farby

kože, vysušenie kože a vyrážka), zmeny zafarbenia vlasov, dysgeúzia (poruchy chute), epistaxa

(krvácanie z nosa), strata chuti do jedla, hypertenzia (vysoký krvný tlak), syndróm palmárno-

plantárnej erytrodyzestézie (vyrážka a necitlivosť dlaní a chodidiel), hypotyreoidizmus (znížená činnosť

štítnej žľazy), insomnia (nespavosť), závraty, bolesti hlavy, artralgia (bolesť kĺbov), neutropénia (nízke

hladiny neutrofilov, typu bielych krviniek), trombocytopénia (nízky počet krvných doštičiek), anémia

(nízky počet červených krviniek) a leukopénia (nízky počet bielych krviniek).

Sutent

EMA/487080/2014

strana 3/3

Najzávažnejšie vedľajšie účinky pozorované pri užívaní lieku Sutent sú zlyhanie srdca a obličiek, pľúcna

embólia (zrazenina v krvných cievach zásobujúcich pľúca), gastrointestálna perforácia (prederavenie

črevnej steny) a vnútorné krvácanie.

Zoznam všetkých vedľajších účinkov pozorovaných pri používaní lieku Sutent a zoznam všetkých

obmedzení sa nachádza v písomnej informácii pre používateľov.

Prečo bol liek Sutent povolený?

Výbor CHMP rozhodol, že prínosy lieku Sutent sú väčšie než riziká spojené s jeho užívaním a odporučil

udeliť povolenie na uvedenie lieku na trh.

Liek Sutent bol pôvodne povolený s podmienkou, keďže bolo potrebné predložiť ďalšie informácie

týkajúce sa tohto lieku, najmä v súvislosti s liečbou karcinómu obličkových buniek. Keďže spoločnosť

predložila potrebné dodatočné informácie, povolenie s podmienkou bolo zmenené na bežné.

Aké opatrenia sa prijímajú na bezpečné a účinné užívanie lieku Sutent?

Na zaistenie čo najbezpečnejšieho používania lieku Sutent bol vypracovaný plán riadenia rizík.

Na základe tohto plánu boli do súhrnu charakteristických vlastností lieku a písomnej informácie

pre používateľov zahrnuté informácie o bezpečnosti lieku Sutent vrátane príslušných opatrení, ktoré

majú zdravotnícki pracovníci a pacienti dodržiavať.

Ďalšie informácie o lieku Sutent

Dňa 19. júla 2006 Európska komisia vydala povolenie na uvedenie lieku Sutent na trh platné v celej

Európskej únii. Dňa 11. januára 2007 bolo toto povolenie zmenené na úplné.

Úplné znenie správy EPAR o lieku Sutent sa nachádza na webovej stránke agentúry

ema.europa.eu/Find medicine/Human medicines/European Public Assessment Reports. Ak potrebujete

ďalšie informácie o liečbe liekom Sutent, prečítajte si písomnú informáciu pre používateľov (súčasť

správy EPAR), alebo sa obráťte na svojho ošetrujúceho lekára, resp. lekárnika.

Posledná aktualizácia tohto súhrnu: 08-2014

Aðrar vörur

search_alerts

share_this_information